Od roku 1993 prekračujem hranice, keď idem navštíviť svojich priateľov a rodinku.
Dovolenky v Česku patria medzi moje najobľúbenejšie.
V roku 2009 sme sa vybrali až na severovýchod Čiech - do Adršpachu a jeho Skalného mesta.
Stálo to za to!
Skalným mestom som očarená a neviem, čo skôr obzerať. Najlepšie všetko:-)
S tou jazdou na koňoch to bolo tak: Po túre a obede si išiel môj manžel zdriemnuť a ja som sa išla potúlať po dedinke. Na neďalekom plote som zazrela reklamu na jazdu na koni, hodina 400 Kč. Vytočila som číslo a objednala dvoch koníkov s pristavením o polhodinu. Stihla som ísť zobudiť Mariana, ktorý neochotne vstal, neveril mi, že ideme jazdiť, tak išiel so mnou k rybníku. Keby mi uveril, tak nejde.
Nakoniec si hodinovú jazdu po voľnej prírode vychutnal viac ako ja. Jeho kobyla bola stále hladná a neustále sa pristavovala na niečo pod zub. Môj valach mal byť pohoďák, ale v mojej prítomnosti bol nejaký divoký. Rozbehol sa hneď na začiatku na druhú stranu cesty a ani nedal prednosť autám. Nadávala som mu v jednom kuse, lebo cválal rýchlejšie ako bola moja predstava. Môj muž sa na tom zabával, vyzeralo to, že fandí valachovi a nie mne:-)
Po asi polhodinke, keď som ho (valacha) prestala škutovať za hrivu, sme sa naoko skamarátili. Prežili kone aj my.
Po jazde sme majiteľa koníkov pozvali na drink a pivo. Posedeli sme hodinku a ja som sa dozvedela, že nie všetky kone sú vegetariáni, z čoho som sa ešte dlho nemohla spamätať.
Z Adršpachu mám ešte ďalší zážitok, tak niekedy nabudúce...
