reklama

Ploštice na pracovicku - Veľký brat ťa počuje

Toto je skutočný príbeh. Napísal som ho tak, ako mi ho vyrozprával jeden môj známy, pomenil som len mená hlavných aktérov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (4)

Firma s bohatou tradíciou, známa doma i vo svete. Tu pracuje v oddelení konštrukcie Zoltán a Dušan, priatelia ešte z vysokej. Priestranná kancelária, dva rysovacie stojany, dva stoly, dva počítače, chladnička, Aqua Pro, zopár kvetov v črepníkoch a jeden telefón, pevná linka.
Ich šéf, bývalý stranicky funkcionár, nevychádzal dobre ani s jedným z nich, ale predsa len viac sedel na Zolovi.
Zolo bol vášnivý rybár, každoročne poctivo platil za rybárske povolenie, akurát že nikdy nič súce neulovil. Napríklad pred Štedrým dňom stále obchádza pouličných predajcov kaprov, nakúpi niekoľko riadnych mackov, a potom ich porozdáva známym ako svoj úlovok. A spokojní sú všetci, no hlavne Zolo.
Horšie to bolo v robote, lebo Zolo dokázal o rybačke hovoriť nonstop v jednom kuse od rána až do konca šichty. Dušan, ktorý nemal k jeho vášni nijaký vzťah, si za tie roky vypestoval špeciálny obranný systém - navonok sa tvári, že s obdivom počúva Zolove rybárske historky, ale v skutočnosti premýšľa o niečom celkom inom.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ani ten osudný piatok ničím nevybočoval zo zabehaného stereotypu. Po rannej káve sa dali do práce a Zolo spustil, aký senzačný víkend ho čaká.
Ci beka -to bolo jeho obľúbené slovné spojenie - dnes ideme s partiou na Ružín, budeme tam dva dni, pečené ryby, halászlé, dobré vínko, budú tam aj nejaké baby, ak chceš, môžeš sa pridať. Dušan zdvorilo odmietol, na víkend už mal oveľa lepší program - bol pozvaný k rodičom jeho nastávajúcej.
Zolo ešte pokračoval v maľovaní krásneho víkendu, bolo vidno, že sa naň veľmi teší.
Vtom zazvonil telefón. Pevná linka prevažne slúžila na príjem hovorov z mesta, obidvaja mali služobné mobily. Zolo okamžite skočil k telefónu, určite ho volá niekto, aby ešte doladili nejaké drobnosti na víkend. Ale podľa výrazu Zolovej tváre Dušan videl, že to nie je o víkende.
Tu je prepis hovoru, vlastne len toho, čo odpovedal Zolo do mikrofónu.
- Haló?
- Á, zdravím, šéfe, čože takto, zase si stratil mobil?
- Ale, celkom to ujde, po práci sa chystám s priateľmi na Ružín, bude zábava, nepridáš sa?
 Potom bolo asi päť minút ticho.
- Čože? To nemyslíš vážne! Ti hovorím, že už mám na víkend program, všetko je už nachystané.
 Veď ten projekt mám v zásuvke už vyše mesiaca a nikomu nechýbal!
- Jasné, ale prečo si mi nedal vedieť skôr?
- Počuj, šéfe, ja to do pondelka fakt nestihnem.
Potom bolo zase asi päť minút ticho. Zolo očervenel, praštil slúchadlom do vidlice a spustil:
"Ci beka, počul si, čo ten starý k***t vymyslel? Hajzel jeden boľševický, musel sa dozvedieť, že idem na Ružín, a naschvál mi dal ten projekt urobiť."
Ešte dlho takto nadával, potom prišla šéfova sekretárka, že má ísť k starému.
Keď sa po polhodine vrátil, Dušan videl, že je zle. Bol bledý ako stena, ostal stáť vo dverách a kývol mu rukou, aby prišiel za ním von na chodbu. Dušan vyšiel a Zolo ho hneď zaviedol na WC. Pootváral všetky kabínky, a keď sa uistil, že sú sami, pustil vodu v oboch umývadlách. Presne ako v amerických filmoch. A potom mu pošepol: "Dušan, máme v kancelárii ploštice. Starý počul, ako som naňho nadával. Povedal mi, že som porušil etický kódex a aby som zvážil svoje ďalšie pôsobenie vo firme."
Teraz zbledol aj Dušan. V priebeho niekoľkých sekúnd mu prebleslo hlavou, koľko ráz sa on ne nepekne vyjadril o šéfovi, koľkokrát znevážil jeho funkciu, že nebyť starých známostí, tak tu nešéfuje a podobne.
Dohodli sa, že tie ploštice musia nájsť za každú cenu. Prehľadali azda každý centimeter kancelárie, lozili po štyroch, nakukli pod neónky, odtiahli chladničku, poprezerali črepníky, a nikde nič.
Unavene si sadli za stôl a z ich nešťastných tvárí sa dalo vyčítať akurát zúfalstvo a strach.
Ako tak mlčky sedeli za stolom, Dušan sa mimovoľne pozrel na telefón a takmer ho trafil šľak. Slúchadlo nebolo vo vidlici, ale trošku bokom. Tak sa teda veci majú! Ukázal prstom na telefón a svitlo aj Zolovi. Presne tak. Trepol slúchadlom po telefóne, to nezapadlo do vidlice a starý, keďže po rozhovore so Zolom nepoložil slúchadlo hneď, si mohol celkom pohodlne vypočuť "poklony" na svoju adresu.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

O necelý mesiac prevzali firmu Američania, urobili niekoľko personálnych zmien, "starému" ponúkli predčasný odchod do dôchodku a šéfom oddelenia sa stal Dušan.
Zolo sa naďalej venuje svojej vášni, ale k telefónom má svätú úctu. Po skončení hovoru slúchadlo jemne, jemnulinko položí do vidlice a ešte sa presvedčí, či dobre zapadlo.

Ivan Rias

Ivan Rias

Bloger 
  • Počet článkov:  263
  •  | 
  • Páči sa:  66x

Spýtajte sa Ondra... Zoznam autorových rubrík:  AforizmyKultúraZábavaMôj názorEpigramyPoéziaPrózaLiterárne maličkostiPolitikárčenieOdpozorovanéOndroSúkromné

Prémioví blogeri

Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu