Zem sa ešte ani nestihla poriadne pootočiť okolo svojej osi, a silvestrovská partia bola zase pokope. Rutina upokojuje.
Tentokrát na Dušanovej chatke neďaleko Košíc. Mal ju postavenú na takom kopčisku, ktorý by odplašil aj kamzíky, ale my by sme dnes pokorili aj Nanga Parbat. Ak máte v žilách vysokooktánové palivo, tak sa dá.
Chatka mala kuchynku, predizbu a spálňu s veľkým rozkladacím gaučom, ktorý mal dole úložný priestor. Hore bol priestor, ktorý mal o písmenko viac.
Dušan bol čerstvo rozvedený, a tak sa nachádzal v akomsi beztiažovom stave, na čom nič nemenila ani skutočnosť, že tu bol so svojou priateľkou. Ale...
Ale keďže ešte neboli s manželkou majetkovo vysporiadaní, na chatu si robila nároky aj jeho bývalá, a čo čert nechcel, prikvitla sem aj so svojím šamstrom.
Poznal som dobre Dušanovu výbušnú povahu, tušil som zápletku ako u Moliéra, s veľmi ľahko predvídateľným rozuzlením.
Spočiatku sa zábava uberala správnym smerom, a dialo sa to, čo sa na takých akciách obvykle deje - každý s každým kamarát, vzduchom lietajú bonmoty a poldecáky, smiech, gitara, spev, skrátka to i ono a kdesi čosi.
Ráno sa už pretkávalo cez čierny zamat noci, keď sa rozjarený Dušan opýtal svojej bývalej, či sa sem musela doteperiť aj s tým ch...
„Počuj, ty citovo podvyživený šmejd, ty vykastrovaný chudák, daj môjmu partnerovi pokoj, nesiahaš mu ani po gule, ja sa tiež nestarám o tvoju vykechlenú cundričku!“
Dušan prijal nahrávku na smeč a elegantne odpálil pikantnosti z ich spoločného života. Ukončil to spŕškou vyberaných slov, kde najslušnejšie slovo bolo „vylíž mi“.
Medzi tými dvomi bolo toľko napätia, že ak by niekto škrtol zápalkou, vyletíme aj s celou chatou do luftu. Tváre napnuté ako koža na tamtame, namiesto očí štyri fabriky na nenávisť...
A vtedy sa Eva, rozplakala ako dievčatko, ktorému vezmú obľúbenú bábiku. Ty...ty hnusák, ja ťa mám ešte stále rada.
Viem, je to sladké, až sa to lepí, ale tí dvaja sa dali znovu dokopy, a sú spolu dodnes. A prečo som to vlastne napísal? Ani neviem. Možno mám iba rád neokrúhle výročia.
