V noci sa prebudíš na neznesiteľnú bolesť, ktorá ťa katapultuje z postele rovno do kúpeľne, pozrieš sa do zrkadla a takmer ťa vystrie. Hľadí na teba akási kreatúra s opuchnutým lícom, hlava ako tekvica, už len sviečku do papule a helovín sa môže začať. Vyhrabeš zo šuflíka alnagon, zhltneš pre istotu hneď dva a skúšaš zaspať. O chvíľu bolesť poľavuje a ty sa kasáš sám pred sebou, že ak prežiješ túto noc, ráno smer zubár.
Ráno sa zobudíš, po bolesti ani stopy, len trochu opuchnuté líce ti pripomína nočnú moru a odhodlanie navštíviť zubára je preč. Nahováraš si, že to bola iba nejaká anomália, a nebudeš predsa s maličkosťami obťažovať naše zdravotníctvo. A dobrých zubárov je u nás aj tak pomenej, asi ako na Ukrajine originálnych marlboriek.
Tento horor je, prirodzene, viacdielny a ty máš možnosť vychutnať si aj ďalšiu časť.
Nasledujúcu noc prežívaš hotové peklo, hlavou sa ti roja všakovaké myšlienky, začínaš chápať mechanizmus samovraždy, urobil by si čokoľvek, len aby tá prekliata bolesť prestala, napokon pozbieraš posledné zvyšky dôstojnosti a už sa aj obliekaš. Ide sa na pohotovosť.
Je čosi po jednej, ale v čakárni je nátresk, asi dostali nové klapačky. Letmo si prezeráš spolutrpiacich, zdá sa, že nie si na tom najhoršie. Toľko spuchnutých hláv nevidno vari ani v parlamente:
Úbohí frajeri, ktorí si mysleli rovnako ako ty, že keď si raz-dvakrát denne umyjú zuby, nikdy ich nemôžu bolieť, masochisti pripravení na nevídané rozkoše, jedna "drahšia" šľapka v najkratšej minisukni a najdlhších čižmách aké si kedy videl, ktorá neustálym prekladaním nôh prítomným mužom bičovala predstavivosť do krajnosti, ktovie, možno jej niečo tvrdé vyrazilo pri práci plombu. Mladík v mníšskom habite, žmoliaci v ruke akési korálky, a ktorému, súdiac podľa opuchnutého líca, nepomohlo ani kloktanie svätenou vodou. Dvaja starší manželia - jasné - podľa grimás, ktoré strúhal, obeťou je manžel. Skrátka také malé panoptikum.
Všetci si ťa súcitne prezerajú a pokyvkávajú hlavami. O bolesti vedia svoje.
Sadáš si medzi dve matróny, na jediné voľné miesto. Stolička je ešte teplá, nešťastník je zrejme práve v katovni.
"Čo mladý pán, zub?" Jedna z matrón sa žoviálne prihovorí a milo sa usmeje. Oceňuješ jej intelekt, ako ľahko ťa odhalila, máš sto chutí ju nakopnúť do veľkého zadku tak, že by sa vrátila až o týždeň dohryzená od tiav. No len kývneš súhlasne hlavou a teta pochopí, že s tebou si dnes nepoľapoce.
Ale ženská je vo švungu, tak sa prihovorí tej, čo sedí po tvojej pravici.
Až teraz ťa ovanie príšerný zápach, ktorý sa jej valil z huby, tá baba musela mať na večeru hrianky s hovnom. Doktorko si užije.
Bolo by treba zdvihnúť kotvy, ale bolesť nepustí. Útrpne si vypočuješ rozhovor tých dvoch žien, zo stomatológie by mohli spraviť štátnice - očividne sa vyznajú. Po vyčerpaní témy preberú problémy v menopauze. Viete, ešte stále si musím kupovať vložky, mám akýsi výtok, mala by som zájsť za gynďom. Hej, to poznám, kontruje druhá, aj ja som to mala, taký zelený výtok, ani som sa poriadne nemohla vymočiť, pálilo to ako šľak, ale už je dobre...
Napína ťa na zvracanie a definítivne opúšťaš čakáreň.
Je pol tretej ráno, zúfalo hľadáš vizitku svojho zubára, akože sa volá? Aha, tu je - Súkromný stomatológ MUDr. Koreň. Nomen omen. Vieš, že ťa zvozí, nebol si vlani na prevencii, ale nech. Normálne sa naňho tešíš.
Len aby ten zub neprestal do rána bolieť.
