O zábavu sa im stará 150 tzv. politikov-poslancov. Mohlo by sa zdať, že na takú malú krajinu je to veľa, ale zábavy, ako klasik hovorí, nikdy nie je dosť. Občas poslancom vypomáhajú aj tzv. politici-ministri so svojim predsedom. A keď už z nejakej príčiny zábava viazne a poslancom i ministrom dochádza dych, vstúpi na scénu pán prezident, ktorý je tiež za každú srandu.
Pre úplnosť treba ešte dodať, že títo zabávači sa musia dať povinne zaočkovať, aby získali imunitu voči slušnosti. Veď komu by sa už páčili slušné vtipy, no nie?
Aby sa národu zabávači náhodou nezunovali, tak si každé štyri roky zvolia iných, ale tých najlepších si zvolia aj viackrát za sebou. Medzi také stálice patrí aj Cuperman. Je to starý, ostrieľaný harcovník a v branži sa pohybuje už niekoľko rokov. Medzi pospolitým ľudom je veľmi obľúbený a národ ho jednoducho miluje.
Od svojho rozprávkového menovca sa líši dosť podstatne - kým ten rozprávkový je stále vážny a lieta pomocou zázračného plášťa, náš hrdina je stále usmiaty a premiestňuje sa pomocou drahých áut.
Najväčšia zábava je však vtedy, keď si pred jazdou vypije trošku modranského. Toto víno je preslávené svojou silou - stačí, že si z neho dáte dve deci a ste na mraky. Potom sa už veľmi ľahko dostanete do komických situácií. Ako sa to stalo toť nedávno aj nášmu hrdinovi. Premiestňoval sa z akejsi akcie svojím autíčkom a tu narazil do nejakého nezodpovedného vodiča, tam sa mu nestihla vyhnúť dopravná značka. No, poviem vám, zábavy kopec. Samozrejme, to najlepšie ešte len malo prísť. Milého humoristu obklopili novinári a televízne štáby a zábava mohla pokračovať.
Na každú otázku dokázal vtipne a duchaplne odpovedať, nenechal sa zaskočiť ani zákernými otázkami typu - koľko ste toho vypili, pán poslanec, čo ak by ste niekoho zabili a podobne. Cuperman šarmom jemu vlastným, miatol zvedavcov neustálym menením výpovedí, ktoré prešpikovával vtipnými bonmotmi a očividne mal z toho radosť. Stále sa milo usmieval a národ sa šiel popučiť od smiechu. A keď nakoniec zahlásil, že bude žalovať akúsi policajnú hovorkyňu, to sa už všetci váľali po zemi.
Veru, ťažko by sme našli väčšieho majstra zábavy. Ľuďom sa veľmi páčia aj jeho fucktické poznámky, keď sa raz za čas zídu všetci zabávači a každý sa znaží byť čo najvtipnejší. Ale na Cupermana ešte nikto nedorástol. Treba ale popravde povedať, že niektorí sa už od neho čosi podučili a nebezpečne mu šliapu na vlečku slávy.
Tento vitálny muž, plný elánu a energie, stíha popri zábave aj celkom prozaické veci. Ako bokovku má advokátsku činnosť a veru, niekoľko krivo obvinených už z ťažkostí vysekal.
Ale čo najviac národ oceňuje, je jeho učiteľská činnosť.
Ostáva len veriť, že študenti jeho prednášky pozorne počúvajú a z niektorých vyrastú jeho nasledovníci. Lebo Cuperman už párkrát, hoci len zo žartu, pohrozil, že v showbiznise končí. A to by bola veľká tragédia. Ľud tejto krajiny zábavu potrebuje.
Show must go on.
