Už niekoľko dní sledujem, že s Ondrom nie je všetko v poriadku. Rúbe vedľa mňa, slova neprerečie, očividne ho niečo zožiera. Odkedy má počítač a Maru v Albánsku, ani do krčmy nezájde, len si vypisuje s babami z celého okolia. Žeby nešťastrná láska? Niečo ho sakramentsky kvári. Však ja to z neho dostanem!
Aj toť včera. Stretli sme sa na rúbani, oči mal vpadnuté, tvár bledú, namôjveru, aj mamutie hovno musí vyzerať čerstvejšie. Ondro mi ledva odzdravil, hneď zobral do rúk sekeru a ťal ako divý. Akoby stromy za nepriateľov mal. Íverie len tak odletovalo, jedna trieska mi pristála na čele a to ma už dožralo.
"Hamuj, Ondro, počkaj, takto to ďalej nejde. Hybaj, sadneme si na chvíľu, drbneme si z jablkovice, podebatujeme".
"Nedbám, aj tak ma to tu už nebaví".
"Akože nebaví, a z čoho chceš žiť? Veď tá tvoja Mara až toľko v tom Albánsku nezarobí".
"Nemyslel som tu v lese, celkove som myslel. Tu na svete".
Fíha, pomyslel som si, toto je už vážne, keď Ondro takto zmýšľa. Ondro je zvláštny človek, má svoje muchy, ale takýto nikdy nebýval. Je pravda, že rozumu veľa nepobral, ale robote sa rozumie ako nikto. Všetky druhy dreva dokáža rozoznať. Len tak nosom, podľa čuchu. Ozaj, už som vám spomínal aký má Ondro nos? No, ono to ani nosom nemožno nazvať, vyzerá to, akoby mu niekto k nosu prilepil tvár. Skrátka, je to prírodný úkaz. Ale ženy to, napodiv, vedia oceniť. Ktovie prečo. Pamätám si, ako sme boli raz pri mori v Rumunsku. Ondro vošiel do mora, ľahol si na chrbáť, že len nos mu trčal z vody. Všetci ľudia razom vybehli z mora na breh. Mysleli si, že to žralok pláva. Veru, s Ondrom som zažil všelijaké pestvá, boli sme spolu v dobrom i zlom, ale stále sme sa vedeli porozprávať. Teraz je to ale veľmi povážlivé.
Sedíme si teda pod starou sosnou, upíjame z trúnku, ticho by sa dalo krájať. Ondro si šúľa jedno bago za druhým a mlčí. Natoľko ho už poznám, že tlačiť naňho by bolo zbytočné. Stačí len ticho byť a on sám začne. A aj začal.
"Počuj, veríš v život po smrti?"
Premýšľal som, čo mu na to povedať. Ak sa mám priznať, často som o tomto premýšľal, ale výsledkom všetkého bolo, že radšej riešim či je život pred smrťou.
"Ja ti, Ondro, v posmrtný život neverím. A poviem ti pravdu, že ani v minulom živote som neveril".
Ondro na mňa vypleštil oči a mimovoľne si odsadol.
"Ondro, ty ozembuch, nevidíš, že som len žartoval? Čo sa ty takýmito sprostosťami zaoberáš. Si zdravý chlap, plný života. Aspoň si býval. Povedz, kamarát, čo ti je?
Ondro mávol rukou" "Nechaj tak, radšej nalej".
Naliali sme si a zase len ticho, len svrčky bolo počuť. Po chvíli však Ondro už nevydržal a spýtal sa.
"Počul si už o tej vtáčej chrípke?"
"Počul, veď všade už o nej hovoria. Je to pliaga, vraj už aj v Rumunsku sa vyskytla".
"A počul si aj to, že niet proti nej žiaden liek? Že keď ju dostaneš, je s tebou amen?
"Počul, ale čo ťa to tak trápi, veď nám to tu nehrozí".
"Myslíš?"
"Nemyslím, viem".
"Tak ja ti teda voľačo poviem, zlatý môj. Ja som ju dostal".
Teraz som si mimovoľne odsadol ja.
"Čo to trepeš, chumaj starý, ako si vôbec na také niečo prišiel?"
"Ako? Tak ja ti to teda poviem. Už dva týždne sa neviem poriadne vyšťať. Keď štím, tak to páli, akoby zo mňa kyselina išla. Myslel som si sprvu, že je to len čosi dočasné, ale ono sa to ešte zhoršilo. Teraz mi z vtáka akýsi hnis vyteká. Vravím ti, je to vtáčia chrípka, a moje dni sú zrátané".
Takto sa teda veci majú. Uľavilo sa mi. Vraj vtáčia chrípka! Kvapavku dostal, casanova. Inak to ani dopadnúť nemohlo, veď odkedy má Maru preč, len baby obháňa. Chcel som ho upokojiť, ale počujem sa ako vravím:
"To nič, Ondro, pre toto ty nemusíš byť smutný. Zájdeš za doktorom, odreže ti vtáka a je po vtáčej chrípke. A zas bude všetko v poriadku".
Ondro sa rozreval. "A čože si ja bez vtáka počnem, načo mi taký život. Kalika nadosmrti, ľuďom na posmech. To radšej vezmem štranok a ukončím to".
"Ale, Ondrík, nože prestaň, len som srandoval. Vieš, čo ty máš? Kvapavku, tripla, pánsku nemoc , veru tak. To je trest za tvoju neveru".
Dlho som ho musel presviedčať, kým mi napokon uveril. V lese sa už zotmelo, z fľaše zmizla posledná kvapka jablkovice, načim sa domov pobrať.
Ondro si ešte odskočil za strom, aby si uľavil. Ale podľa revu si len priťažil.
Ach jaj. Vtáčie choroby vedia riadne znepríjemniť život. Chráňme si vtáky, priatelia.
