Vhoďte mincu

Objavili sa hneď po prevrate, najprv sporadicky, sem-tam nejaká Rumunka, alebo Ukrajinka s dieťaťom v lone, žobrajúce pre svojich mafiánskych "majiteľov".Potom sa vrece roztrhlo a dnes je tu už celá plejáda týchto ľudských trosiek, stroskotancov na ostrove Život, bezmenné existencie, žobrajúce o trochu šťastia. Šťastie je u nich synonymom peňazí.Nedá sa prejsť okolo nich nevšímavo, okolo tohto panoptika voskových figurín, aké v múzeu madame Tussaud nenájdete.Najprv som to skúšal, hlavne sa na nich nepozerať, čo ma je po nich, po zberbe.Pozdejšie som začal premýšľať, ako sa stane človek bezdomovcom, bez strechy nad hlavou. Súhlasím s vami, dnes to nie je žiaden problém, stačí prísť o prácu, prehrať majetok v rozvodom konaní, dôvodov ako skončiť v kanáli, je neúrekom. Iste, nájdu sa medzi nimi aj takí, ktorí v živote nepracovali, častejšie sa dívali na dno pohárika, ako na dno svojej duše, roky trávili v base. Voľakedy sa dalo takto prežívať, dnes už nie. Dnes už nikto nikomu nedá nič zadarmo, pomaly ani brat bratovi. A tak zástupy bezmenných sa rozširujú, pomaly geometrickým radom.Jeden môj známy poznamenal, keby aspoň žobrali tak ako sa má, pekne podľa predpisu, klobúk na zemi a v očiach utrpenie celého sveta. Ale ani na klobúk nieto peňazí. A tak len vytiahnu akúsi škatuľku, položia vedľa obrázok Panny Márie a s pohľadom upreným do neznáma, čakajú na dennú gážu.Vídam ich denne a začínam byť z nich čoraz viac smutný. Určite mnohí z nich žili pred tým poriadny život, mali svoje rodiny, ženu, deti, normálne fungovali, až kým sa niečo neposerkalo. Možno by stálo za to, vypočuť si ich životný príbeh, počúvať tak múdro hrabalovsky, možno by sme sa potom dokázali pozerať na nich inými očami.Predstavujem si seba v ich pozícii, mňa, ktorý nikdy nepoznal hlad, špinu a biedu. Neviem, či by som dokázal sedieť nepohnute na jednom mieste, v zime, v daždi či v letných horúčavách. Oni to dokážu, oni musia a tak tu vysedávajú a píšu , bez toho, aby to tušili, novodobú históriu mesta krajiny, ktorá je členom honosnej EU. Alebo skôr apokalysu, poslednú knihu Nového zákona.Dnes, keď idem okolo nich, podvedome siaham do vrecák nohavíc, hádžem drobné, pomáham blížnemu, ja pohan. Viem, vhodená minca problém nerieši, končí väčšinou v najbližej krčme. Nezazlievam im to, aspoň na chvíľu zabudnú na svoj žalostný údel.Ak pôjdete okolo, urobte tak aj vy. Vhoďte mincu.