Listy snúbenke

Myslel som, že čo v hore zarobím, nám bude stačiť, aby sme slušne vyžili. Kde dneska zarobíš 7000 korún, robota je to síce ťažká a veru i nebezpečná.I toť minule ma skoro borovica prizabila, ešte šťastie, že som na opačnej strane lesa bol. To Ondro veru toľkého šťastia nemal, ožratý bol, chudáčisko, a sekerou si rovno do píšťaly zarúbal. Ani som netušil, že toľko nadávok jestvuje.Teraz ho do hory jeho stará na vozíku vozieva, len aby o robotu neprišiel.Toto by si Ty pre mňa asi nikdy nespravila.Ale nemysli si, že sa ti doprosovať budem. Ondro povedal, že zatiaľ môžem u nich bývať a veru nie planý nápad to bol. Posteľ majú širokú a tá jeho Mara je veru súce babisko, o obidvoch sa stíha postarať. A ráno, len čo oči otvoríme, už nás na stole frištuk čaká!Toto som veru u teba nemal.Aj tak chlapi v krčme hovorili, že už máš asi iného, videli Ťa od zubára usmiatu ísť a stamadiaľ sa veru len tak pre nič za nič s vyškerenou hubou nechodí.Určie v tom bude ten pajác, čo sa cudzím v papuliach prehrabáva. Keď ma naserie, uvidí, ako sa zuby trhajú!Hádam by sme to mali ešte raz skúsiť, zabudnime na hnevy, sľubujem, že aj do krčmy len raz denne zájdem, aby som sa Ti mohol viacej venovať. Ale aj Ty musíš ubrať zo svojej márnivosti.T ak už sa nejeduj a hybaj ku mne späť.No, musím končiť, vidím, že Ondro už zapriaha, robota nepočká, ani som si sekeru skrze teba nenabrúsil, zas sa narobím ako vôl.Neviem či mám, ale nedá mi to, na diaľku Ti posielam božťok tam, kde to máš najradšej - na to Tvoje múdre čielko.Teba nehodný Ivanisko21.1.2004Miláčik, Ty dobre vieš, že okrem Teba nemám nikoho, tá Ondrova Mara nestojí za reč... Ozaj, kedy ma predstavíš rodičom? Deň sobáša sa blíži a ja Ťa ani poriadne nepoznám. Aby som nezabudol, prstienky som dal zhotoviť známemu zámočníkovi, sú z pravej medi, bude sa krásne ligotať na Tvojom jemnom pršteku. Neviem, Ondro mi radí kúpiť nový oblek, ale ja som si už zvykol na tento 25 ročný... Tú malú záplatu na zadku si hádam nikto nevšimne. Ale za to Ty, drahá moja, ty budeš vyzerať ako sa patrí. Na tvojich šatách som veru nešetril, sú celé z hodvábu a tá šikomooká predavačka na blšáku sa ešte pol hodiny klaňala, keď som za ne vysolil nekresťanských 500 korún! Ľudia sú škodoradostní, oklebetia každý nedostatok, takže všetko musí byť v richtingu.Ani nevieš, akú mám trému, bude to moja prvá svadba, dúfam, že tých sedem tvojich detí si na mňa zvykne a už teraz sa teším na deň, kedy mi prvýkrát povedia otecko.Tvoj budúciI.28.1.2004