Všetci členovia kapely si počas letných prázdnin vyhradia pár týždňov a spoločne trénujú v ,,bandových" táboroch. Hovorí sa, že tábor je miesto oddychu a zábavy, ale v tomto prípade to neplatí. Nie je jednoduché pochodovať a hrať zároveň, meniť smer, pozorovať dirigenta a podobne. Školský rok v USA začína v auguste, teda o mesiac skôr, ako u nás. Pre mňa to v rámci kapely bolo nevýhodou, pretože som prišla do kolektívu, ktorý mal už skoro celý program nacvičený.
Zoskupenie tvorí 140 študentov. Väčšina z nich je v kapele už dlho, niektorí tu hrajú už 7 rokov. Som síce nováčik, ale za ten mesiac a pol som sa s nimi zohrala. Dychovú sekciu tvoria saxofóny, trúbky, tuby, flauty a trombóny. Pochodujúci bubeníci hrajú na rytmičáky, 6 tomovú sadu a tzv. ,,basové" bubny. Kapela okrem pochodujúcich hudobníkov zahŕňa aj sekciu PIT (z angl. Pit- jama, pozn. aut), ktorú tvoria študenti s nástrojmi, ktoré je ťažké prenášať. Túto časť tvoria marimby, vibrafóny, gongy, činely, tomy a rôzne druhy bubeníckych nástrojov . Keďže hrám na bicie, od začiatku bolo jasné, že môžem hrať v tejto sekcii. A nakoniec som v nej aj skončila. I keď s ťažkým srdcom. Úprimne, keby som si mohla vybrať, pochodovala by som s rytmičákom (ak by som strávila budúci školský rok v USA, moje miesto ,,snare" bubeníka je isté, ale to už budem pekne krásne na gymnáziu). Celkový vzhľad kapely skrášľujú mažoretky, tanečníčky a dievčatá s vlajkami. O tempo sa starajú traja dirigenti. A o samotných študentov kvalifikovaní učitelia hudby.
Späť však k súťaži. Kapela cvičila pravidelne svoj program každý deň v škole a nezabúdala ani na skúšky vo voľnom čase. Najprv sme sa kvalifikovali na regionálnej súťaži v Granade a potom sme išli na celoštátnu súťaž. Tá sa konala v sobotu, dňa 24. októbra v hlavom meste štátu Mississippi, v Jacksone. Stretlo sa tu spolu 23 najlepších kapiel z celého štátu, medzi nimi aj tá z Pontotocu, v ktorej pôsobím aj ja.
Kapela sa pekne usadila do typických žltých amerických autobusov a spoločne cestovala za svojím cieľom. Kolónu autobusov sprevádzala polícia a autá plné rodičov a kamarátov.
Jednou z vecí, ktorá môže priebeh hrania narušiť je nevyspytateľné počasie, ktoré sa v štáte Mississippi často a náhle mení. A nám bohužiaľ trochu pršalo. V Jacksone sa dokopy predstavilo 23 kapiel. Niektoré boli zamerané na hudbu, iné na ,,čisté" pochodovanie alebo na zábavný program. Naša kapela mala program s názvom Black and Blue Jazz Suit, ktorý obsahoval 4 kompozície. Porotcovia hodnotili rôzne kategórie, napr. bubeníkov alebo celkový dojem. My sme ani jednu z extra kategórií nevyhrali, ale celkovo sme sa umiestnili na 4. mieste. Všetci boli veľmi smutní, niektorí dokonca plakali. Mne to nevadilo, aspoň som zažila niečo, čo na Slovensku nikdy neuvidím. Sezóna pochodujúcich kapiel sa týmto dňom skončila, teraz nám začína obdobie koncertných kapiel. A tam už určite budem hrať na môj vysnívaný rytmičák.
