Za svojej vyše 50-ročnej kariéry si ju diváci mohli všimnúť v rôznych úlohách. Zahrala si v sérii snímkov o známej kólii Lassie- Lassie sa vracia (1943) a Odvážna Lassie (1946). O 10 rokov neskôr sa ocitla po boku legendárneho Jamesa Deana (ten hral kvôli predčasnej smrti len v 3 filmoch) vo filme Gigant (1956). V roku 1958 zahviezdila vo filme Mačka na rozpálenej plechovej streche (predlohou bolo dielo od spisovateľa Tennesseho Williamsa). Ako pravá Egypťanka hrala hlavnú rolu v Cleopatre (1960). Taylor bola známa svojimi búrlivými vzťahmi a rozvodmi a práve v Cleopatre sa prvýkrát stretla na pľaci s jej budúcim manželom, Richardom Burtonom. Spolu sa objavili aj v kultovom filme Kto sa bojí Virginie Woolfovej (1966), za ktorý dostala Oskara za bravúrny výkon v kategórii najlepšia herečka. Tento film je jedinečný a Taylor je v ňom veľmi výrazná. Je to krátky príbeh, hovorí o 4 ľuďoch, ktorí spolu popíjajú v jeden dlhý večer. Vo svojej zbierke má ešte jednu zlatú sošku a to za film BUtterfield 8 (1960).
Keď porovnáme Elizabeth s niektorými hollywoodskymi herečkami jej éry ako Bette Davis alebo Katharine Hepburn, Liz narozdiel od nich nikdy nehrala role nezávislých a svojských žien.
Pre mňa je Elizabeth Taylor úžasná herečka. Kto sa bojí Virginie Woolfovej je jeden z najlepším filmov aké som kedy videla a dovolím si povedať, že málo ich teda nebolo. Páči sa mi tá doba, 50-te a 60-te roky, v tom období sa mi Taylor páčila najviac. So svojím typickým účesom a svojráznym make- upom. Rada sa vyžívam aj v jej vintage šatníku. Minulý týždeň som čarbala červeným rúžom po zrkadle v izbe Who is afraid of Virginia Woolf a vravela si, že by som mala spraviť nejaké fotky s touto tematikou. Ani vo sne by ma nenapadlo, že dnes budem písať článok o tom, ako nás Elizabeth Taylor opustila.
