Viem, je vcelku jednoduché nasadnúť do auta, zavolať rodičov a cestovať do takej Prahy či Viedne, pretože sa tam Patti Smith občas zastaví. Ale dokáže 15-ročná dievčina presvedčiť svoju maminu a ocina, ktorí sa o hudbu nezaujímajú , že musí ísť na jej vystúpenie? Nevyšlo mi to... Hneď, ako som sa dozvedela, že moja milovaná Patti Smith potvrdila svoju účasť na Pohode a keďže som začínajúca hudobná publicistka, požiadala som o akreditáciu . A tak som sa začala mimoriadne tešiť na 17. júl (20.00).
To, či s ňou budem mať interview, alebo získam podpis od začiatku nevyzeralo ružovo . Ale viem, že tá žena je nesmierne priateľská... A ja, taká obdivovateľka...Mohlo by mi to teda vyjsť. ,,Chudáci" organizátori, často som ich bombardovala množstvom e- mailov a telefonátov týkajúcich sa Patti Smith. Vedela som, že už z plagátov všetci tí, ktorí sa do Trenčína chystajú sa konečne dozvedia o niekom, kto naozaj patrí do hudobnej elity. Alebo to aspoň trochu ocenia. A môžem rátať s tým, že na festivale ľudia prídu na iných headlinerov. Nevadí, lebo JA idem na Patti Smith. Teším sa na veľa účinkujúcich, ale moja hrdinka je pre mňa prvoradá. Je výhoda obľubovať umelcov, ktorí sú pre väčšinu spoločnosti čudní? Áno aj nie. Nehanbím sa za to, že mám odniekadiaľ ten dar a zbožňujem napríklad The Velvet Undergorund, Davida Bowieho a Allena Ginsberga. Alebo že na ulicu vyjdem v tričku s Debbie Harry, nepriehľadných lennonkách s extra unikátnou taškou (2 zošité vinyly). Je mi to jedno a nevadí mi, že všade, kde započujem nejaký rozhovor v ktorom sa objaví Patti Smith ju málo obľubujú. Hlavné je to, že ja ju oceniť viem.
V deň jej vystúpenia prišiel do pressu mail, ktorý začínal pesimisticky. ,,Žiadne rozhovory" , ale pokračoval úžasne. ,,Usporiadajte tlačovku". Keď som sa toto dozvedela, bola som ako zmyslov zbavená. Sadla som si do prvého radu, v taške ukrývala Horses a malý vlastnoručne vyrobený darček. Áno, maličkosť, ktorou som ju chcela potešiť. Možno to vyznie trápne, ale toto nie je také, ako keď nejaká ,,násťročná" teenagerka kúpi farebného plyšáka a pošle ho Britney Spears. Toto je iné. Úprimné. A od srdca. Zrazu sa táto ,,živá legenda" objavila pred presscentrom a srdce sa mi rozbúchalo ako nikdy predtým. Videla som ju! Ozajstná Patti Smith! Nezapravené tričko, staré sako, kovbojské topánky, nápis ,,peace" na nohaviciach a modré lennonky. A gitara. Prešla okolo mňa. Úžasný pocit.
Patti Smith je v skutočnosti presne taká, ako som vedela že aj je. Žiadne sklamanie. Milá, empatická a svojou charizmou dostane každého. Úplné. V rukách držala svoj typický staručký fotoaparát, ktorým rovno do objektívu mierila iným fotografom. Opýtala sa, či ju všetci dobre počujú a čakala na otázky. Patti rozprávala o všeličom- o svojich deťoch, o Bobovi Dylanovi, o filmoch, o bývalých kolegoch či zosnulých kamarátoch a samozrejme o umení. Festival sa jej okamžite zapáčil, lebo sa zdal slobodný, spokojných ľudí bolo neúrekom a žiadna komercia. (Bohužiaľ ešte netušila, ako to celé nakoniec dopadne.) No a ja som sa postavila a darovala jej vlastnoručne vyrobený náhrdelník z korálok, na ktorom bolo pripevnené gitarové trsátko s podobizňou Jimyho Henrixa ( mám rôzne druhy takýchto srandičiek, dostala som ich môjho učiteľa gitary). Vytiahla akustickú gitaru a povedala : ,,Ale ja neviem dobre hrať na gitare", dodala s úškrnom. Pozerala na mňa, spievala a mne začali tiecť slzy. Od šťastia. Nakoniec ešte zarecitovala báseň ,,People have the power", ktorou si uctila pamiatku svojho muža Freda Sonica Smitha (gitarista legendárnych MC5, zomrel v roku 1994). 2 koncerty Patti Smith za jeden deň, podpis a spoločná fotka. Neuveriteľné. Vyprevadili sme ju a šla som sa prezliecť a chytiť si miesto, lebo jej koncert začínal už o 2 hodiny.
Pred večerným vystúpením sa pod Bažant Stageom schádzali skupinky jej rovesníkov, ale i mládežníkov. Na pódiu sa objavil gitarista Lenny Kaye, ktorý si sám naladil a nachystal gitary. Neobvyklý jav. Pán viditeľne pochádza zo ,,starej školy". Podišiel ku mne asi 50 ročný chlapík a opýtal sa ma: ,,Vieš, kto je ten šedivý ujo na javisku"? ,,Viem", odpovedala som. Lenny Kaye. ,,Mladá sa vyzná", začudoval sa. Zaujímavé.
Patti Smith group na úvod zaspievala legendárnu ,,Gloriu". Odohrala svoje najväčšie hity. Všetky texty som poznala aj odzadu a opäť mi začali tiecť slzy. Počas ,,Dancing barefoot" Patti rozmýšľala, ako zlezie asi z 3 metrového pódia. Všetko nakoniec obišla a poprechádzala sa popri fanúšikoch. Odznela ,,Because the night" , ,,People have the power" a na záver ,,Rock and roll nigger", v ktorej citovala aj iné svoje skladby (znova sa vrátila aj ku Glorii). Počas vystúpenia dlho rozprávala . Milujem, keď hovorí. Inteligentné reči a názory. Na záver trhala struny zo svojej gitary. Nepovolila si ich na gitarovej mechanike, ona ich s bolesťou rozdrapila. Týmto si ma získala
Okrem samotnej Patti Smith som videla aj jej nemenej známu kapelu. Už spomínaného Lennyho Kayea. Toma Verlaina- zakladateľa new yorkskej punkovej formácie Televison. Jaya Dee Daughertyho a... Starú a nestarnúcu elitu. Pánov muzikantov, ktorých tak obdivujem. Konečne som si aj ja, teda tá ,,divná" prišla na svoje. A stretla tú Patti Smith, ktorá keď sa pozrie na môj darček, spomenie si. Preto som šťastná...
