Veronika Rybáriková
Púť
To bolo vtedy, keď ten tulák zabudol, kôli čomu sem vlastne prišiel... A potom len tak tápal a pobehoval ako vyplašená myš krížom - krážom bez jasného cieľu a zmyslu.
rozlietaná na všetky strany, stále niečo hľadá, všade je so všetkým nespokojná, nakoniec prijíma prítomnosť takú, aká je Zoznam autorových rubrík: vnútorný svet, pohľady von, Súkromné, Nezaradené
To bolo vtedy, keď ten tulák zabudol, kôli čomu sem vlastne prišiel... A potom len tak tápal a pobehoval ako vyplašená myš krížom - krážom bez jasného cieľu a zmyslu.
Niekedy mávam taký pocit akoby som sa zastavila. Nič sa nedeje. Teda vlastne deje, ale je to len taká rutina. Nič obohacujúce, žiadny pokrok. Ako keby som stála na mieste. Nie, že by som sa o nič neusilovala. Nečakám, že mi niečo padne z neba, len ten výsledok je vždy neúspešný. A po čase ma to prestane baviť vôbec sa o čosi snažiť. Potom už ani nevidím v ničom zmysel. Ani v živote, ani v smrti. Smrťou sa nikdy žiadne problémy nevyriešili. Skôr naopak - ak by som si to zvolila sama a dobrovolne, ešte viac by ma to zabrzdilo... Tak čo vlastne robiť v takom prípade?
Aj tak sa obávam, že po tomto "vysvetlení" predchádzajúceho článku - Ženy a politika - sa stretnem s ešte väčším nepochopením... Nevadiiii
Teraz som vyhrabala trochu neaktuálnu tému...teda aj neaktuálnu, našťastie len tému ale nie pointu.
Mala som pocit, akoby NIEKTO riadil alebo ovládal moju náladu. Jednoducho som sa ráno zobudila a cítila sa strašne blbo. Pritom nič zlé sa nestalo. Nesníval sa mi žiadny hrôzostrašný sen, vlastne som si ani na žiadny nespomínala. Spala som pokojne celú noc. Nič ma nebolelo. Nič ťažké ma nasledujúci deň nečakalo. Ani predošlé dni sa nič také, čo by ma malo rozhádzať nestalo. Skrátka, nevedela som si vysvetliť pôvod tohto nepríjemného pocitu. Cítila som ho vo vnútri a nemohla som sa ho zbaviť.
Párkrát sa mi stalo, keď som zaspávala, že ma nejaký vír ťahal hore...
Keď som mala asi 5 rokov spýtala som sa v sne rodičov -Toto sa mi teraz sníva? Nie, je to skutočnosť. -Ale naozaj sa mi to nesníva? Ty nám neveríš? -Ale áno, verím. Potom som sa ich cez deň pýtala -Toto sa mi teraz sníva, alebo je to naozaj? Nesníva sa ti. Prečo sa pýtaš, veď vieš, že teraz nespíš. -Lebo v tom sne ste mi hovorili to isté...
Jednu noc sa mi snívalo, že spím a sníva sa mi sen, z ktorého ma strhol budík.
Lebo sa mi nechce rozprávať. Ja viem, znie to ako z nejakého vtipu o maximálnej lenivosti...Ale mne sa fakt nechce. Tak čo mám robiť?