Kučeravá If

Ešte stále cítim jej vôňu, aj na tretej hodine, je matika a ťahá sa ako med spred minulých Vianoc, ibaže menej voňavo a vôbec nie sladko, skôr ako smola zo stromu , ktorá nejde dolu z prstov ani z oblečenia a pri každom dotyku vás čoraz viac znervózňuje a deprimuje, až úplne rezignujete.
Kučeravá If vedľa mňa má opäť málo miesta, lebo sa strašne rozťahujem. Máme tam kopu zbytočností vrátane akejsi zbierky úloh pre štvrtý ročník, do ktorej sa človek dobrovoľne aj tak nepozrie, ale zdedila ju po Chutnom, tak sme skúmali typ písma vzadu, kde sa podpísal. Akože grafologicky . Veľké bodky a sklon... Na nič sme neprišli.
„A čo ti ešte povedala?“
„Nič.“
„Veď mi povedz,“
„Načo? Aby si mi povedala, že si mi vravela to isté?“
„Veď som ti aj vravela. A navyše zadarmo. Ty si aj tak vždy robíš, čo chceš. Ani štyri jasnovidky by ti nepomohli.“

Nemám šošovky a nevidím, či je to enko alebo účko. Je mi to vlastne srdečne jedno, preto píšem enko . Ako nemožnosť konca .
„Ste sa nemali nikdy rozchádzať,“ vraví If a má v tvári priam budhistickú istotu.
Nech si píše. Neviemaké postupnosti sa jej môžu zísť, ani nevie kedy. Ani ja to neviem. Hoci dokážem uveriť vo všetko a všetkých, len nie vo význam týchto drístov, o ktorých tí, čo im rozumejú, tvrdia, že majú nejaký význam a že sú všade.
„A Hery sa má ako?“ pýta sa a čaká odpoveď, ktorú jej ja nemôžem dať. Hovorí, že by sme mali múdre deti, vraj matfyzáci majú vzorec na všetko. A ušetrila by som peniaze za doučovanie, keby náhodou boli po mne a prírodovedne vytreté.
Počuť nás.
A potom sa ma pýta, že ako dostal hento a tamtú dvojku v zlomku, a ja jej vravím, že som prírodovedne vytretá a nech sa ma nepýta na blbosti, na žiadne blbosti, a teraz nemyslím iba matiku.

Večer idem do kaderníctva, skrátiť si ofinu. Baby majú zavreté, hľadám ďalej. Retrokaderníctvo. Už rozumiem významu toho slova. Bodky na stenách, bodky na zástere kaderníčky, ružový rúž, ktorý nosí už odvtedy, ako ma traja museli držať, aby ma ostrihala mašinkou celkom nakratučko a plakala som celý deň v škôlke. Odvtedy mám dlhé vlasy. Striháreň. Časopisy s retroúčesmi, ktoré nie sú retro, iba staré, ale dnes sú teda retro.

Či chcem len ofinu. Hej, len ofinu skrátiť, mám ju v očiach. Do stužkovej sa nestrihám.
A kedy máte? A aké šaty? A vlasy ako? Idete s partnerom?
Nie.
A prečo nemáte?

Opýtajte sa mojej jasnovidky. Alebo If. Tie to vedeli už predtým a lepšie ako ja.
„Ste sa mali prihlásiť do tej... Nevesty,“ vraví mi pani spod sušiča, keď vyjde, bude vyzerať ako baranček, lebo retrokaderníctvo .
Hej, Bačova žena. A budem hovoriť, že som tam vôbec nešla kvôli prachom, iba kvôli zážitkom, spoznať nových ľudí a... tak. Alebo všetko treba skúsiť. Špúliť pusu sa naučím dovtedy. Chcem pozdraviť do kamery moju mamu. Potom poviem, že som sa asi zaľúbila, lebo som sem nešla kvôli prachom, ale sa zaľúbiť.
A keď vypadnem, dám vyhlásenie, že aj keď mi vôbec nešlo o peniaze, on žiadne nemá a za takého chu...dáka by som sa nikdy nevydala. A všetci budú na mňa hrdí.

S retroofinou som stretla Modrookú s veľkým bruchom. Nebude prvá ani posledná, čo porodí v sedemnástich. A ani ona sa nevydá. Hoci si myslela, že si ju vezme, keď už. Len ona ho nenechala odísť . On odišiel sám, a to je rozdiel, ako by povedala kučeravá If a dodala by, že som asi koza.


Venované kučeravej If za tie cca 4 roky.