Aj jeden môj blog sa tak volal. Je to motív, o ktorom vy, čo ste ma čítali, viete, že ho mám rada. Že veľa vyjadruje, veľa hovorí o mne aj o iných. A preto by som vám iba s radosťou oznámila, že moja prvá debutová zbierka poviedok je na svete.
Nájdete ju v kníhkupectvách, napríklad tu, jej fanpage je tu a tiež už je na goodreads.
Budem vám nesmierne vďačná za každú spätnú väzbu, tak ako ste ma zakaždým potešili, kým som ešte prispievala sem.
A keď už sú dnes tie Hromnice, pridávam malé ukážky
O svätých
"„Ľudia už dnes nie sú čistí, asi to tak musíme brať,” povedala som.
„A prečo sa máme od nich ešte viac zašpiniť?”
Pokrčila som plecami. Reči o tom, aby sme im pomohli, by boli výsmechom. Tým, že zoberiete z nánosov špiny niekomu, kto sa dobrovoľne váľa v blate, nevyriešite nič. Akurát zaseriete seba.
To už sme obe vedeli príliš dobre.
Je zvláštne začať písať tento príbeh na Hromnice. Vtedy by sa vraj ľudia mali očistiť. Od všetkého,
o už nepotrebujú, čo sa v nich cez zimu nahromadilo, čo už je nepotrebné. Lebo z toho, čo naozaj nepotrebujeme, dostaneme často to najnepotrebnejšie. Alebo dostaneme veci, ktoré veľmi chceme iba preto, aby nás zničili. Ale to nevieme, našťastie to dopredu nikdy nevieme. " (úryvok)
grafika Terézia Denková
ZIMA (z poviedky Sviatky)
Namrzlo. Chlapček vo fontáne prestal cikať a všetci si mysleli, že zamrzol, ale napokon vysvitlo, že mesto sa nepohodlo s vodárenskou spoločnosťou.
...
Betlehemci mali kožuchy a hviezdu. Zvestovali dobrú novinu a jedli koláče. Prihorel mi karamel do griláže, ale v živote sú oveľa dôležitejšie veci ako karamel.
Na takých, ako si ty, také ako ja nikdy neumrú, dala som si predsavzatie do nového roka.
Neumrela som.
(úryvok)
grafika Terézia Denková
Garsónka pomätených žien
Na Nový rok prvýkrát nasnežilo. Lejdy stála na ulici pod oknom v starom falošnom norkovom kožuchu a spitá pod obraz zastavovala autá.
...
Vyzerala ako z Lautrecových alebo Reynoldsových skíc, ako ženy, s ktorými chľastali, aby mohli nakoniec vyfarbiť svoje zúfalstvo a aby raz, keď všetci umrú, mohli o nich kunsthistorici písať dizertačky a hádať sa pri lacnom víne, kto čo a ako myslel.
Na hodinách estetiky sa o (ich) bolesti nenaučíte nič.
...
Dlho mužovi odvedľa civela na zvonček, mal na ňom uvedený titul PhDr. Lejdy sa to náramne páčilo, majú prominentného suseda - doktora.
(úryvok)
grafika Terézia Denková
grafika Terézia Denková
