Kouč osobného rozvoja a milovník dobrého jedla, viac na osobných stránkach www.sebastianziska.sk a www.i-potraviny.sk Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Teplé bagety a žemle, mäkký chlieb - to všetko znie príjemne. V dnešnej dobe nie je tzv. "čerstvo upečené pečivo" ničím výnimočným. Regále obchodov sa len tak prehýbajú hojosťou množstva i druhov. V zákazníkovi takýto obraz vyvolá príjemný dojem z bohatstva výberu.
Som príliš pomalý. Som príliš roztržitý. Som príliš tučný. Som ... príliš, príliš, príliš ... Poznáte tieto "prílišné tvrdenia"? Nepoužívate ich aj vy PRÍLIŠ často? Pretože mnohí ľudia ich vyslovujú takmer so železnou pravidelnosťou. Takýto prístup má dva aspekty:
Dnes som si kvôli písaniu tohto článku pozrel svoj denný horoskop. A stálo v ňom: Pravdepodobne vás počas dnešného dňa čaká cesta alebo sťahovanie. Bude nutné urobiť rozhodnutie, ktoré môže spôsobiť mnoho zmien (zdroj: www.aktuality.sk). Našťastie som sa na ten horoskop pozrel až večer, pretože ináč by som sa musel náhle sťahovať alebo odcestovať. A keďže som si svoj osud prečítal až po termíne, bol som tohto nepohodlia ušetrený.
Predstavme si život ako kartovú hru. Vy, ja a všetci ľudia sú hráči. Hru môže vyhrať jeden, dvaja, ale aj všetci. Karty, s ktorými hráme, sú naše vlastnosti, temperament, okolnosti jednoducho naša osobnosť a vonkajšie podmienky, ktoré majú na nás vplyv. Činnosť, ktorú pri hre vykonávame je samotná hra, teda využívanie kariet, ktoré máme momentálne v rukách. Naše konanie, postup so správnym využitím kariet nás môže doviesť k vytúženému víťazstvu alebo prehre. Zásadná otázka znie: Ako môže osoba vyhrať hru s názvom "Život"? Aké sú základné pravidlá smerujúce k výhre?
To, že je tráva zelená je fakt, lebo sme sa všetci dohodli, že to, čo voláme "tráva" má zvyčajne farbu, ktorú nazývame "zelená". Briti tej farbe hovoria "green". Španieli ju nazývajú "verde". Sfarbenie trávy zostáva však rovnaké bez ohľadu na jej pomenovanie. O tejto skutočnosti málokto vedie spory. Je to ťažko spochybniteľné. Nie však všetko je tak jednoznačné. Každý deň "bojujú" ľudia medzi sebou tisicky malých "vojen" o to, kto má pravdu. Spory v názoroch vznikajú od banalít typu, ktorý film je najlepší až po závažné nezhody končiace na súdoch, či smrťou.
Niekto sa bojí výšok. Niekto sa bojí rýchlej jazdy. Niekto sa bojí tmy. Jednoducho povedané - všetci sa niečoho bojíme. Aj keď si tomnohí nepriznajú, každý z nás má z času na čas strach. Je to prirodzené. Je to správne. Strach nám mnohokrát pomáha vyhnúť sa nebezpečenstvu, bolesti. Strach nám mnohokrát pomáha prežiť. Človek, ktorý sa sem-tam niečoho nebojí, by mal sám vzbudzovať strach a ostražitosť okolia. Správanie takéhoto jedinca je neprirodzené a nebezpečné pre okolie aj pre jeho samého. Je prinajmenšom zvláštne, keby niekto nemal strach skočiť z akejkoľvek výšky, či prejsť kedykoľvek bez ostražitosti cez cestu (Takéto správanie je však ojedinelé a má krátke trvanie - našťastie.). Zo spomenutých dôvodov je teda dobré brať strach ako pozitívny prvok našej mentálnej výbavy.
Sadni si poriadne! Nehrb sa! Ty sa vôbec nesústredíš! Dávaj pozor! ... . Hovoria vám niečo tieto vety? Príkazy a zákazy sa na nás valia celý život zo všetkých strán. Ako malí ľudia sme od veľkých ľudí v detstve často počúvali, čo máme a čo nemáme robiť. Veľkí ľudia mali v čase nášho detstva toho viac za sebou, a tak riadiť sa ich radami malo určite pre nás veľký zmysel. Dni a roky sa míňali a my sme sa časom stali tiež veľkými ľuďmi. Niektoré rady veľkých ľudí z nášho detstva sme uplatnili, iné nie. Podstatné v tomto prípade však je, že sme sa naučili žiť v systéme plnom rôznych pravidiel.
Počujete to? ... Počujete to plynutie času? Plynutie času má rôzne podoby a vydáva rôzne zvuky. Tikot hodín, kvapkanie vody z vodovodného kohútika, hluk áut na ulici, hudba z rádia ... to všetko sú zvuky plynutia času, to všetko sú zvuky života. Každý z nás je súčasťou tohto hluku. Imaginárna sekundová ručička neúprosne odmeriava dobu nášho pobytu na tomto svete, no jej hlas mnohí ľudia nepočujú dostatčne silno na to, aby si uvedomili, aký je dôležitý. To ako dlho bude náš život trvať síce nevieme, no je isté, že každou sekundou je táto nepoznaná doba kratšia a kratšia. Bola by teda škoda premrhať ju pasivitou a zbytočnosťami.
Keď som bol malý, veľa ľudí mi hovorilo, dobre sa v škole uč. A ja som sa teda snažil. Myslel som, keď mi to všetci prízvukujú, asi je to dôležité. Niektoré predmety mi išli lepšie, iné horšie, ale v zásade som na základnej škole patril medzi tých lepších žiakov (Na gymnáziu sa to trochu zmenilo, ale zmaturoval som. :)) Tak ako mnoho ďalších ľudí, aj ja som strávil nespočetne veľa hodín čítaním kníh, ktoré považovali ľudia, ktorí sa tiež v škole dobre učili, za dôležité.
