Ako by som moholniekedy zabudnúť na svoj prvý školský deň. Vlastne, bolo to niečo ako predpremiéra.Vo veľkom petržalskom vestibule podobnom toľkým iným vestibulom socializmu sazišlo mnoho prváčikov s rodičmi. Nečakal som, že na výzvu riaditeľkuzarecitovať či zaspievať zareaguje môj sused Fero. Suverénne sa postavil predobecenstvo a spustil: Keď som išieldo Čunova na hóóódy, na hlavu mi spadli štyri jahóóódy, a keď som savracal, ach bože môj, na hlavu mi spadol veľký karfííióóól...
A potom tozačalo. Písať, čítať, počítať... Všetko postupne, všetko má svoj čas. Akurátsúdružky a súdruhov sme náhle zrazu oslovovali pán a pani... Spomínam sina druhý ročník a mladú triednu učiteľku, ktorá to s nami nevydržala.Výjav ktorý bude raz za čas sprevádzať aj moje neskoršie školské roky. Po nej prišliďalšie. Pani učiteľka Filová, neskôr p. učiteľka Banásová... Obe boli skvelé,deťmi nesmierne obľúbené. Od druhého stupňa ZŠ potom už len jedna – p.Rybárová.
So šlabikárom ako čerstvýprváčik...
Okrem triednychučiteľov si dnes však spomenieme i na iných. Osobitne mi v pamätiutkvel p. učiteľ Krak. Tak sa tuším volal. Na mojej škole kultová osoba. Vyučoval pestovateľské práce a na sveteurčite neexistoval nikto, kto vedel o hľuzách georgínach viac ako on.Svojím netradičným prízvukom a hlasom bol všetkým žiakom na posmech. Takésú deti. Stále rád opakoval: Nesmiete byť leniví. Keď prídete na strednúškolu, povedia si o vás: Ten nielen že je hlúpy, ale je aj lenivý!!!Fera raz naháňal po celej škole. Už keď sa zdalo, že ho má a Ferovi nietopomoci – ocitol sa totiž v slepej uličke na konci chodby - karta saobrátila. Starší pán na obratného Fera nestačil ... V jeden deň som hocestou na tréning stretol v autobuse. Dali sme sa do reči. Bol to milýstarý pán. Citlivý, inteligentný, svoje hobby milujúci. Zrazu mi nebol naposmech. Žiaľ, iba mne. Nuž, deti také sú. Neskôr mi niekto povedal, žestarý pán zomrel. Neviem, či to bola pravda, v mojej pamäti však budenavždy živý.
Ani dobrí učitelia však nedokázali zmariť nechuť kmatematike a geometrii...
Stredná škola.Scenár sa opäť opakuje. Po pár mesiacoch od nás odchádza triedna učiteľka,ktorá to vraj psychicky nezvládla. Ani sa jej nedivím, trieda pozostávajúca ibaz chalanov z ktorých niektorí veru neboli neviniatka. PrezývkaPolepšovňa nás sprevádzalacelé štyri roky. Nenadarmo sme na oznamku k stužkovej zvolili mottoŠtyri roky nás múdrosť naháňala, ale my sme boli rýchlejší... Nikomu sak nám na hodinu nechcelo. Bremeno triednehoučiteľa padlo napokon na p. prof. Karola Salaya. Znova sme si muselizvykať nainé oslovovanie – na strednej sa totiž učiteľom hovorí profesori. KarolSalayto s nami vydržal až do konca. Mal s nami trpezlivosť. Raz poslalMartina K. domov po ospravedlnenky za vymeškané hodiny. Martin sľúbil,že je dohodiny a pol späť. Všetci sme mu uverili. Nikdy viac sme ho všaknevideli... Veľmi neveril, že to niekedy niekam dotiahneme. Raz mipovedal, žesi nemyslí, že niekto z nás kedy uvidí brány vysokej školy ako študent.Akoveľmi sa zmýlil. Žiadny problém, i to je ľudské. Nehneval som sa za tonaňho, úprimne, kto by už bol len na nás stavil. Boli sme rizikovýfaktorkaždej školy. Pána profesora Salaya som mal rád, vždy ma zobral nalyžiarsky.I vďaka nemu som mal tú česť prežiť všetky štyri. A i keď savždy vyhrážal, že pošle domov každého, koho prichytí opitého čis cigaretou v ústach, nikdy to nespravil. Ani on a ani p. prof.Pospech, ktorý na lyžiach vždy strúhal „machra“. Až do chvíle, kým sa vplnejrýchlosti neposkladal na zem pred celým kurzom. Zlyhali brzdy.
Chémiu nás na strednej učila „Fialka“. Vždy, keď počula nadávku kok.t a p.ča, hodila po dotyčnom kriedu a skríkla: Tulipán a fialka!!! Na krku nosilapíšťalku a dokonca i my sme chemické vzorce odriekali na jej piskot.Pravda, nie vždy... Najviac učiteľov počas strednej školy sme vystriedali asina nemčine. Osobitne si spomínam na starú pani na dôchodku, ktorá si myslela,že milým úsmevom a naružovanými zubami nás zmení. Nechápala, keď napísalMário D. na tabulu namiesto „der grüneBaum“ „du alte Hure“ (ty stará ku.va). Hold, Mário na jazyky nebol,napísal, čo mu našuškalo obecenstvo. Stará pani tiež počastovala na prvejhodine Braňa N. štyrmi päťkami a na druhej zadala domácu úlohu a esej nadve strany. To, že Braňo N. nebol vôbec v ten deň škole už nikdy nezistila– na tretiu hodinu neprišla.
Spomínam si tiež,ako chalani počas prestávky nakreslili na tabuľu, presne v mieste, kde saotvára, ženský pohlavný orgán. Prišla p. profesorka R., otočila sa vo dverácha okamžite utekala za zástupcom riaditeľa... Raz na lyžiarskom sme jej synovioholili dlhé vlasy. Žiadny šikan, sám to chcel. Samozrejme, na náš nápad. Nahodine sme potom s vlasmi víťazoslávne mávali nad hlavou. Pani prof. R.ich dostala od nás do daru...
Rozbité umývadlo,rozmlátené dvere, špinavé steny... Učitelia mali s Polepšovňou vždystrpenie. Možno i preto sa napokon podarilo všetkým osemnástim zmaturovať.
Vysoká škola.Všetko je zrazu také formálne, všetci takí vážni. Taký titul, onaký titul... Znovazmena, oslovovať iba podľa toho, čo stojí pred a za menom. A kde zostalasranda? Vysokoškolskí pedagógovia, ktorí mali zmysel pre humor a oživiliním svoje prednášky boli medzi študentmi obzvlášť obľúbení. Nikdy nezabudnem najedného z nich. Braňo K. nám prednášal najprv pravek a starovek, neskôrneskorý európsky stredovek a ranný novovek. To, čo sa mi z jehoprednášok podarilo zachovať a nájsť v starých poznámkových zošitochnájdete na nasledujúcich riadkoch:
O praveku a staroveku:
... Homo erectus sa vyvíjal systémom blbší →bystrejší...
... Náleziská a objavy: Cromagnon – nájdených 5 týpkov, Šanidar – jednooký fešák...
... Ako zistil neandertálec že existuje niečo akogravitácia? Sedel pod skalou a lovil v rieke ryby. Na to mu šľahol zhorado hlavy kameň a už vedel, že je zle...
... Kelti– ... ožrani, pestovali obžerstvo, našľahávali sa bylinkami; lovci lebiek,chovali prasiatka, chlemtali pivo, homoši čo marovali medvede...
... Bardivyblekovali po hostinách...
... Germáni – ... boli veľkí,divokí, jazdili na malých koníkoch...
K rímskej ríši:
... každý rímsky tábor mal 4 brány. To preto, abymohli zdrhnúť všade...
... 235 –238 vládol Maximinus Thrax – rambo sprostý jak hajzlové dvere... 284 – 305 vládol Dioklecián, ktorý šľachtil kapustu...
O stredoveku:
... Habsbrugovcom patrila polovica Európy – predstavtesi medveďa na ktorom sa veze 10 psov...
... V stredovekom štáte byť šľachticomznamenalo ísť do boja keď to kráľ potrebuje – ak neleží práve niekde sozlomenými nohami... Kráľ mal pri boji posebe navešaných 6 kíl gebuzín zo zlata...
... Kolonizácia Latinskej Ameriky: prišliŠpanieli. Keď začali Indiánov, ktorí mali svojich milión bohov, nútiť uznávaťlen jedného, nemohlo to dobre dopadnúť. Španieli postavili chrám so zlatýmoltárom, nahnali tam Indiánov sa modliť. Prvé čo Indián spravil že sa na tenzlatý oltár vykadil. A marovačka mohla začať...
Napokon, raz nám chystal poznámky na skúškuz dejín vedy a techniky:
... Prešovské kolégium sa po oslobodeníPrešova a vyhnaní všetkých turkomilov a žráčov kebabu stalo kasárňou, v ktorejsídlili a oddychovali hrdinovia habsburských vojenských oddielov, brániacieurópsku civilizáciu pred zverstvami ázijských barbarských hôrd. Túto veľkolepúfunkciu plnilo Prešovské kolégium až do roku 1705. Vtedy sa podariloFrantiškovi Rákoczimu, poslednému vodcovi stavovských povstaní načas vyrvaťvýchodné Slovensko z náručia slobody a poriadku a znova ho vrhnúť do víru"čardášovo - schizmatického besnenia".
Milé kolegyne a kolegovia, keďže ma už nebavilolen tak vypisovať pre vás to, čo ste si mali spoznámkovať, rozhodol som sa,občas vás trošku obšťastniť goebbelsovsko-bolševickou propagandou. Dúfam, žetento červenou farbou označený text nebude jedinou časťou, ktorá vás bude prištúdiu baviť a ktorú si zapamätáte. Lúčim sa s pozdravom "Teším sa naskúšku, pri ktorej vám to všetko spočítam, lebo namiesto toho aby som pozeralna videu Schwarzenegra vám vypisujem čo sa máte učiť." B.K.
po štátnici...
Náš život počasštúdia ovplyvnilo nespočetné množstvo učiteľov, profesorov, pedagógov. Kde súvšak títo ľudia dnes? Čo robia? Žijú ešte vôbec? Výraznou mierou ovplyvnili nášživot a my sme sa im za to ani nepoďakovali. Tento blog patrí pretovšetkým Vám, ktorí ste ovplyvnili ten môj život. Okrem neho Vám patrí mojeveľké ĎAKUJEM.
PS: Spomenúť sina všetky tie mená nie je jednoduché ani po toľkých rokoch. V niektorýchprípadoch som si spomenul, v iných som z určitých dôvodov mená nespomínal,i keď si ich pamätám. Tým, na ktorých som zabudol alebo ich nemenoval, saúprimne ospravedlňujem. V žiadnomprípade to neznižuje ich dôležitosť v mojom živote...
