Sme ľahostajník svojej minulosti. Nezaujíma nás. Nevedomosť... Rebríček hodnôt...Hlúposť... Poznanie histórie nie je v móde. Chleba lacnejší aj tak nebude,tak na čo strácať čas s niečím, čo sa odohralo tak dávno. Deväťdesiatrokov je predsa dlhá doba. Nechajme mŕtvych mŕtvymi a venujme sasúčasnosti. Čo si obliecť... Kde dostať lacnejšie kurence... Poslednú Ficovuverbálnu hovadinu zreflektovať v blogu s najbizarnejším názvom... Tosú problémy, ktoré hýbu dnešnou dobou. Koho zaujíma už len nejaká republikaspred 90 rokov, v ktorej nás Čechúri aj tak napokon ošmekli.
Nepoznám presnúštatistiku, no vidí sa mi, že v rebríčku krajín s najväčším množstvomkresťanských sviatkov by sme figurovali určite na popredných miestach (ničproti). To nám už naozaj nezvýšilo na 28. október? Alebo keď sa nechceme opičiťpo našich susedoch, ustanovme za sviatok 30. október (deň Martinskejdeklarácie). Určite si však vznik prvej ČSR, nech už bol ďalší vývoj akýkoľvek, zaslúži v kalendári červenú farbua je našou národnou hanbou, že sa tak doteraz nestalo.
Ešte počaspovinnej pedagogickej praxe na vysokej škole som mal možnosť zažiť, ako jedenžiak deviateho ročníka základnej školy odpovedal na otázku kedy vypukla druhásvetová vojna: „je néééviem, dakedy v dvacátom?“ A bude to lena len horšie. Nečudujme sa, keď bude o 5 rokov v podobnej anketeviac ako polovica opýtaných márne hľadať odpoveď na otázku prečo je napríkladtaký prvý január štátnym sviatkom. „Jááá neviééém, lebo som sa včera ožral? Šakbol Silvester, nééé....“