Omylom som zaseraz narazil na ich posledné vysielanie. V kožených gatiach za niekoľkotácov sa snaží intelektuálne guru národa Braňo vysvetliť televíznym divákom, že„internet je budúcnosť, na internete jevšetko“. Do toho skočí jeho večne povýšenecky sa tváriaca polovička a spohľadom snehovej kráľovnej poznamená: „Dobrékok.tiny tam sú!“. A diváci sa smejú. Záber kamery do publika, dvepanie v dôchodkovom veku neskrývajú svoje nadšenie.
Hádka savyostruje. Nadávky, ktoré slovník oboch hlavných aktérov zahŕňa, môžeme pokojnerozdeliť na riadne neokrôchané a na tie, ktoré sa nedajú už anikategorizovať, my ich nazvime vypípnuté. (Ešte že idú zo záznamu, ktovie čo bynapáchali v priamom prenose.)
Fenomén tejtodvojice registrujem už dlhšiu dobu. Zo začiatku mi nebolo celkom jasné, prečojedna kultivovaná spoločnosť podporuje svojou sledovanosťou ich programy.Strpel som rôzne reality show, pretože ľudia chceli vidieť akciu zo života. Ľudínatlačených v jednom dome ako sardinky, ktorý sexujú, intrigujú,ohovárajú, teda robia všetko to, čo im ide najlepšie. Vtedy som si myslel, že negramotnosť televízneho vysielania už nemôže klesnúť hlbšie. Mýlil som sa, našadvojica je toho dôkazom. Postupne som prišiel i na to, že táto spoločnosťnie je až taká kultivovaná, ako som si myslel. Jej veľká časť doslovne hltá ľudskúdebilitu na obrazovke, ak nie v priamom prenose, tak aspoň zo záznamu. Títodiváci tvoria najväčšiu časť sledovanosti spomínanej relácie.
Ďalej sú tui takí, ktorí našich hrdinov skutočne obdivujú a považujú za svojevzory. Nepýtajte sa ma prečo. (Bože odpusť im, veď nevedia čo činia.)A ešte je tu jedna skupina, do ktorej sa z času na čas, aspoň na párminút, zaradím i ja. (A úprimne sa za to hanbím.) Sú to ľudia, ktorým programytohto typu nepripadajú vôbec smiešne, aj tak však neodolajúa magnetizovaní nad toľkou stupiditou kývajú hlavami. Presne kvôli tomuvšak kanál neprepnú, aspoň nie hneď. Účel svätí prostriedok, i oni zvyšujúsledovanosť.
Koniec hádky sablíži. Braňo chce žalovať, odmieta však prezradiť svoje, citujem „knau hau“. Tréééésk, na zemi zrazu ležírozbitá plaketa s nejakým „ocenením“. „Vypadnido p.če!“ a kopanec do zadku sú to posledné, s čím je mladý novinárv tejto relácii konfrontovaný. Veď čo, trošku proma a producírovaniasa pred kamerami nezaškodilo ani jemu, nevadí, že sa k nemu správali akoku kúsku fekálie. (Týchto ľudí tiež nepochopím. Majú odvahu sa ísť hádaťi keď dopredu vedia, že ich poníženie, nadávky a následná porážkaneminú. Veď scenár nepustí.)
Výraz víťazstvana Braňovej tvári. „Pošli dnu ďalšiehoidiota“, konštatuje sucho dáma vedľa neho. Ja už mám na dnes však dosť, stačí,že som sa na celých deväť minút pridal k hltačom tohto novodobéhotelevízneho šrotu. Je až hrôzostrašné, kam spejú slovenské televízie. Nuž,sledovanosť je sledovanosť, vysielajme to, čo sa najlepšie predáva. A ľudskáhlúposť bola odjakživa obľúbeným obchodným artiklom. Čo na tom, že kultúratelevízneho vysielania tým výrazne trpí a takéto programy vychovávajúnárod k postupnému intelektuálnemu úpadku. V konečnom dôsledku platí,čím viac debilov, tým vyššia sledovanosť.
