Nasledovalirozhovory s príbuznými zosnulých, ktorí iba s ťažkosťou prehovorili nakameru. Novinársky hyenizmus nemá konca kraja. Dokedy ešte budeme po zapnutítelevízie v predvečerných hodinách svedkami biznisu realizovanom na ľudskomnešťastí? Vzbudiť v ľuďoch emócie a tým zvýšiť sledovanosť. Srdcervúcereportáže z pohrebov či nárek pozostalých, to sú iba dva faktory, ktoré jurozhodne zaručujú. Doslovne pením, keď v televízii náhodou natrafím na honza reportážou na úkor ľudskej tragédie.
Je smutné, keďtragicky vyhasne život. Je ešte smutnejšie, keď sa jedná o niekoho, ktoho má celý ešte len pred sebou. A jeúbohé, keď televízia profituje z nešťastia druhých. Prečo jednoducho nenechajúnovinárske hyeny smútiacich na pokoji...
Joj je obyčajnýtelevízny bulvár, Markíza odpad. Tieto televízie sa neprestajne predbiehajúv tom, ktorá prinesie zábery ako prvá. Obzvlášť tá prvá zvyknes obľubou používať slovné spojenia ako „prvý krát pre našu televíziu“ či„iba v našej televízii...“
Televíziunepozerám, správam sa vyhýbam. Ľudského nešťastia je naokolo aj tak dostatok. Na to, abysom súcitil s inými nepotrebujem "skvelé" reportáže od tých, ktorí sú namieste činu vždy ako prví. Radšej si prečítam virtuálnenoviny. A tiež ďakujem za to, že masvojho času na žurnalistiku neprijali...
