Koalíciaschválila zákon, ktorý má deťom sťažiť prístup k alkoholu. Krok síce ambicióznya svojou myšlienkou vznešený, no v praxi nerealizovateľný. Aspoň taktvrdí väčšina odborníkov.
Piatok večer, SadJanka Kráľa. Alebo ako ho mladí prezývajú, Alej Johnyho Kinga. Tu a tam saponevierajú skupinky mládežníkov. Prechádzame popri obsadenej lavičkea v odraze mesiačika spozorujeme krabicové víno. Presne také, akým sazvykla nadájať jedna obyvateľka škatule pred ružinovským nákupným „centrom“Astra. Určite by nepohrdla. Mladým reperom tiež chutí. Obďaleč jedenz nich močí do kríkov, ďalšia slečna sa chystá ho nasledovať. Ktovie, čiostane iba pri močení.
Sadáme si nalavičku. Romantickú chvíľu preruší štrngot fliaš. Kolóna šiestich mládežníkovnesie igelitky a pivný sud. Prost, cheers, nazdarovie! Pár minút na to sa neďaleko nás prehnala grupa asi ôsmich dievčeniec,vekový priemer hádam tak na štrnásť rokov. Anjel sediaci vedľa mňa tvrdí, žeurčite mali aspoň šestnásť. Dávam mu za pravdu. Šestnásť, štrnásť, veď je tojedno, stále je to pod osemnásť. Žubrienky takmer vyvolali šarvátkus dvojicou asi sedemnásťročných mládencov s fľašou jedenapollitrovéhopiva v ruke. Hneď som si spomenul na ten reklamný slogan. „Zmyslomuvedenia Maxifľaše je priniesť viac obľúbeného piva pre viac priateľov.“ Taktomu ver!
Mohol by som natomto mieste pokračovať donekonečna, avšak každé „lavičkovanie“ má svoj koniec.Preto týmto radšej apelujem na pánov poslancov, váženú koalíciu a obzvlášť naVás, pani horlivá bojovníčka za zdravý vývin dieťaťa, pani Katarína Tóthová: vráťme deťom možnosť navštevovať krčmy,bary, diskotéky. Vráťme im možnosť spíjať sa tam do nemoty. Keď to nebudúrobiť tam, pod dohľadom nás, hundrajúcich dospelých, budú to robiťv parkoch, pod bránami domov, pri jazerách. A tam ich už naozaj niktoneustráži. No a že neostane iba pri popíjaní, to je viac než samozrejmé.
