Samokov

A vraj nechoď do Samokova. Nie je to Plovdiv, ani Varna. Čo sú tam pravoslávne chrámy v porovnaní s tými vo Velikom Trnove, malý ženský kláštor v Samokove a ten v Rile, kdeže. K tomu priamo v centre mesta zasadené sídlisko. Keď sa spýtate Bulhara, čo by vám odporučil na nadchádzajúci víkend, iste vás pošle do všetkých tých veľkých a honosných miest spojených s menami významných bulharských dejateľov,  prekypujúce hrdosťou na svoj národ, všadeprítomnou históriu a bojom za slobodu - isteže aj Samokov je takým mestom, len je mestom príliš malým, celá prehliadka nemusí trvať viac ako hodinu, nie je tam taký dobrý výber kaviarní a reštaurácií (a to je pre Bulharov naozaj dôležité si sadnúť na dobrú kávu alebo obed kdekoľvek idú).  Niekedy je však veľmi príjemné si pripomenúť niečo obyčajné (a pritom čarovné). Samokov asi nebude na prvých miestach turistickej obľúbenosti a aj keď je tak trochu osamelý popri blízkej Sofii, pre mňa ostane neobyčajne krásnym miestom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

No a mestom zemiakov samozrejme. Zemiaky zo Samokova zásobujú hádam celé Bulharsko. Veď aj po ceste na trase Sofia - Samokov sa dajú kúpiť zemiaky od prícestných predavačov z kufra auta. A blízko stojace prvé lyžiarske stredisko Borovec - prvé v Bulharsku dalo podnet k vzniku legendy, že Samokovci sa už rodia s lyžami na nohách. A nakoniec ktoré bulharské mesto je mestom náboženskej tolerancie? Jednoznačne Samokov - ale tu musím podotknúť, že správnejšíe je povedať, že každé bulharské mesto je mestom náboženskej tolerancie, kde pravoslávne chrámy, mešity a synagógy stoja v tesnej blízkosti vedľa seba. V Samokove okrem toho je aj mužský a ženský kláštor, čo úplne postačí k presvedčeniu, že sa to všetko oplatí vidieť. Mimochodom meno Samokov poukazuje na históriu mesta spätú s remeslom a železom. Samokovom sa nazývali nástroje, ktorými sa kulo železo. Veď sa to aj vraví, že je mestom zemiakov a železa.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
Obrázok blogu

 

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Sídlisko bytoviek naozaj nie je najkrajším bodom mesta, ale našťastie sa tu zachovalo ešte pár domčekov - naozaj ako vystrihnuté z rozprávkových knižiek, s obľúbenými nízkymi strieškami a iste kuchyňami s voňajúcou domácou banicou. Ale len niekde, lebo väčšina rozprávkových domčekov je už opustená a ktovie čo bude nasledovať. Pomedzi ne sú porozhadzované pravoslávne chrámy, tiež s prekrásnymi záhradami, vyzdobené kvetmi (bolo neskoré leto, keď som tam bola ja), jedna synagóga - žiaľ oplotená, s porozbíjanými oknami a zanechaná skaze a zubu času. A nakoniec originálna mešita, dnes múzeum.

Obrázok blogu

 

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Najznámejšie symboly mesta sú češmy - studne, či skôr fontánky s pitnou vodou. Kto sa napije z takej češmy, už vraj navždy ostane v Samokove. Alebo sa tam aspoň vráti. Veľká češma je známa aj pod menom "češma s náušnicou", pretože jeden z ozdobných elementov sa podobá na železnú náušnicu. Sú na nej aj klietky a fontánky pre vysmädnuté vtáčiky.  

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Áno, treba vidieť Rilský aj Bačkovský kláštor, ale ozajstná duchovná atmosféra sa dá pocítiť len v malých a útulných kláštoroch akým je ten v Samokove. Pretože tam sa na rozdiel od veľkých kláštorov nenachádzajú predavači balónov, cukríkov a svetielkujúcich ikoniek (cesta od parkoviska ku vchodu Bačkovského kláštora v Rodopoch je lemovaná dlhou ulicou takýchto stánkov). Tajomstvo samokovského kláštora je cítiť všade naokolo, ticho a mačky, veľa mačiek, tie vždy posedávajú v areáli kláštorov. Doteraz som si myslela, že Plovdiv je mestom mačiek, odteraz je to Samokov. Oplieskané steny a obité črepníky s jednoduchými kvetmi sa mi vždy páčili a spolu to vytvára harmóniu. Presedieť tak celý deň na dvore kláštora, zapáľovať sviečky za lepší život a zdravie a potešiť dušu.

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu

 

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Spomínaná mešita - Bayrakli džamija priťahuje na prvý pohľad florálnou výzdobou. Mešita je dnes múzeom a dnu sme sa nedostali, lebo cez víkend je toto múzeum zatvorené, čo je naozaj nezvyčajné, no v Bulharsku celkom časté. Ale aspoň sa dalo pozrieť cez okná a tak nám neušlo najväčšie prekvapenie tejto mešity - v mihrábe (označuje smer modlitby) samotnej mešity, je znázornená budova - síce vyzerá ako mešita a má minarety, nápadne sa však podobá na Rilský kláštor.

Obrázok blogu

 

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Blízky Borovec je preplnený rôznymi reštauračnými zariadeniami a narozdiel od Samokova aj turistami. Len to tam nemá takú správnu a čistú atmosféru ako v Samokove. Asi to tak vždy bude a Samokov bude aj naďalej obchádzaný autami smerujúcimi k zjazdovkám v Borovci, no možno je to tak lepšie, lebo budeme môcť aj naďalej pocitovať silu tohto miesta a nebudeme sa tlačiť v rade na ikony. Magnetizmus malých miest - vojsť, vidieť, cítiť, prežívať znova jeden z príbehov, vrátiť sa späť a upokojiť sa, že všetko ostalo po starom.  

SkryťVypnúť reklamu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu
Jana Šikulová

Jana Šikulová

Bloger 
  • Počet článkov:  46
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Hlavne o Bulharsku, o živote v Sofii a cestovaní po bulharských mestách a ošarpaných dedinkách. Aj o Turecku, Istanbule a Malatyi. Najradšej však o najkrajšej horehronskej dedine, jej kroji, pesničkách a makovníkoch - jednoducho o Šumiaci.Janka Šikulová Zoznam autorových rubrík:  Moje BulharskoDomaNiekde inde na BalkáneMoje TureckoKaždodennosť bulharská

Prémioví blogeri

Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

2 články
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

717 článkov
SkryťZatvoriť reklamu