Arbanasi... Ak z Velikého Trnova je výhľad do celého Bulharska, potom z Arbanasi je vidieť ešte ďalej. Domy v Arbanasi sú malé hrady. Presne ako pevnosti v Bansku.
Zvláštne miesto, živé múzeum pod otvoreným nebom. V pevnostiach sú pamätné izby, v niektorých z nich sa stále býva. Okolo starých pevností sú vystavané hotelové komplexy s bazénmi a taxíkmi z neďalekého Trnova.
Na každom konci otvoreného múzea sa nachádza kláštor. V kláštore sv. Nikolu Čudotvorcu nás na dvore privíta mníška s mobilom na uchu. Volá kdesi kvôli plynu. Vo vnútri už s pozdravom „Christos Voskrese" nám predáva žlté sviečky. „Voistina voskrese", odpovedám a beriem žlté sviečky k ikonostasu. Pohľad mi upúta zázračná ikona Panny Márie postavená nad malým stolom. Okolo nej sú vystavené desiatky ďalších podobizní Panny Márie. Na stole je pohádzaných niekoľko hrstí drobákov a na samotnom obraze niekoľko nehnúcich sa mincí rôznej hodnoty. Minca ukáže, či svoju modlitbu myslíme naozaj vážne. V túžbe po deťoch tu stoja v radách ženy a každá po modlitbe kladie mincu na obraz. Ak je modlitba prijatá, minca sama sa prilepí na ikonu, akoby tam bol magnet (ale nie je - upozornená som ešte pred vchodom chrámu). Ak modlitba nie je prijatá, minca padá na zem. Niektoré mince boli napchaté v rámoch obrazu, asi aby nemohli padnúť... V kláštore je možné aj prespať, ak niekto chce porozjímať dlhšiu dobu pred zázračnými ikonami. Mníšky sa starajú o pohodlie návštevníkov a takisto pripravujú celodennú stravu. Na stole pred chrámom bol pre nás nakrájaný chlieb.
V kláštore sv. Bogorodice je šero. „Tu som našla svoj prvý štvorlístok!" vraví jedna pani. Druhá tam zasa prišla po ťažkej depresii ďakovať za vyliečenie. Áno, ľudia chodia do kláštorov prosiť, ale častejšie tam chodia ďakovať.
„Krása, čo?" pýta sa, alebo skôr potvrdzuje sprievodkyňa v chráme Narodenia Krista, najstaršom v Arbanasi. „Jedno miesto na stene tu nie je voľné, všetko to vyplnili majstrovia zografi." Má pravdu, niet takého miesta. Prechádzala som tadiaľ s otvorenými očami aj ústami.
Veliko Trnovo... Ak raz navštívite Veliko Trnovo, už navždy ostane vaša myseľ v jeho zajatí. Stále sa chcem vraciať do Velikého Trnova a jeho uličiek. Duch Bulharska, to je Veliko Trnova. Má svoje špeciálne miesto v srdci každého Bulhara. Tu cár Asen a Peter vyhlasujú Trnovo za hlavné mesto druhého bulharského štátu. Tu bola prijatá prvá bulharská ústava a vyhlásená nezávislosť od Osmanskej ríše.
Symbol mesta je pevnosť Carevec týčiaca sa nad mestom a Asenovou machalou. Takisto oproti stojaca pevnosť na vrchu Trapezica. Pre mňa sú to farebné domy, ktoré stoja jeden druhému na streche a všetky pozerajú tým istým smerom - ku kľukatej rieke Jantre.
Samovodskata čaršija je ulicou remesiel a obchodu. Pozrite do okien, do otvorených dverí, ako sa vyrábajú šperky a nádoby na prípravu pravej zalievanej kávy, ako sa maľuje na sklo, ako vznikajú ikony... alebo ako sa vyrábajú rezance na tradičnú pochúťku künefe. Ochutnajte chalvu, lokum, lekvár z bulharskej ruže... Potúlajte sa v skrútených uličkách, sadnite si na kávu do jedného z domčekov, ktoré visia nad riekou Jantrou a pocíťte ducha starého Bulharska.
