Venujem sa marketingu, vzdelávaniu, cestovaniu, projektu časovej banky v SR a bojovému klubu Amok Fight Club. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Myslím si, že vzdelávanie na Slovensku je zlé. A je veľa vecí, ktoré sú v ňom zlé. Raz, keď som ešte študovala na VŠ, zavítal k nám na návštevu jeden z ex-ministrov školstva. Hovoril presný opak toho, čo som si myslela ja – aké kvalitné je slovenské školstvo. Keď nastal čas otázok, prihlásila som sa a povedala som mu svoj názor. Ale nie o tom som chcela, o tom bude iný blog.
Nemám rada slovo „nedá sa“, pretože neverím na toto slovo. Ono to nikdy nie je o tom, či sa dá, alebo nedá, ale vždy o ľuďoch – či niekto chce alebo nechce, resp. či sa niekomu chce alebo nie.
Niektorí moji kamaráti a známi sa ma v poslednej dobe začali pýtať, keďže si tak cestujem sem a tam, ako to vlastne robím, a či im môžem poradiť ako na to. Môžem. Nie len im, ale každému, kto by mal záujem nie len cestovať v krajine, ale krajinu spoznať. Na to, aby ste spoznali krajinu, musíte v nej chvíľu žiť. Ja som v rôznych krajinách žila vďaka štúdiu, práci alebo stážam a EVS (viď predchádzajúci blog).
Niektorí moji kamaráti a známi sa ma v poslednej dobe začali pýtať, keďže si tak cestujem sem a tam, ako to vlastne robím, a či im môžem poradiť ako na to. Môžem. Nie len im, ale každému, kto by mal záujem nie len cestovať v krajine, ale krajinu spoznať. Začnem s Európskou dobrovoľníckou službou, v ďalších blogoch popíšem ďalšie možnosti.
-„A prečo som dostala C?“ dovolila som sa opýtať na bakalárskych štátniciach pred pár rokmi. -„Hovorili ste krátko,“ dostala som odpoveď. -„Ale veď som povedala všetko a žiadne otázky ste nemali,“ namietala som. -„Mali ste hovoriť dlhšie. Dalo sa hovoriť dlhšie,“ bola som informovaná.
Resp. o tom, ako som dala gól. Bolo to už dávno pradávno, ešte v čase keď som chodila na karate. Teda veľa rokov dozadu. Nepamätám si presne, či sme futbal na karate hrávali pred alebo po tréningu, občas sme ho proste hrali.
Na stáži v Indii sa mi asi najviac páčia pracovné podmienky (odhliadnuc samozrejme od tých platových :) ). Mala som proste šťastie. Na skvelého šéfa (a zároveň majiteľa danej firmy) a skvelých kolegov.
“AIESEC poskytuje svojim členom komplexnú skúsenosť rozvoja pozostávajúcu z vedúcich pozícií, zahraničných stáží a globálneho vzdelávania.” Vraj. AIESEC v každom prípade za nemalý poplatok poskytuje stáž, na ktorej Vám nič negarantuje, a teda ani jej kvalitu či dĺžku trvania.
Ak ste mali niekedy dojem, že slovenské služby sú na veľmi zlej úrovni, a buďme konkrétni, služby mobilných operátorov, skúste prísť do Indie a snažiť sa využiť služby spoločnosti Vodafone. Čo sa týka Indie ako takej, v bežnom svete si SIM kartu na predplatený kredit kúpite okamžite. Na Slovensku k tomu tuším potrebujete aj nejaký doklad totožnosti, nie som si istá či u cudzincov to musí byť pas, alebo stačí hocijaký iný doklad. V niektorých krajinách je možné kúpiť si SIM s nabitým kreditom hocikde v priebehu 5 minút, bez žiadnych papierov, či dokladov totožnosti.
Kuala Lumpur, hlavné mesto Malajzie, bolo moja prestupná stanica na ceste z Taiwanu späť do Indie, kde momentálne stážujem. Povedala som si teda, že tam strávim víkend. Mesto bolo pre mňa zaujímavé najmä jeho náboženskou toleranciou. Nachádzali sa v ňom kostoly rôznych kresťanských prúdov, mešity, hinduistické a budhistické chrámy. Taktiež ma nadchol veľký park v meste, ktorý na mňa pôsobil ako pekne upravená džungľa (Lake Gardens).
Taiwan ... krajina, kde sa hory stretávajú s morom. Krajina, o ktorej sa naozaj dá povedať, že “they have it all” (majú to všetko), nádherné hory, teplý oceán, teplé termálne pramene, rozvinutú ekonomiku a infraštruktúru a veľmi milých ľudí, ktorým cudzinci nie sú cudzí.
Idea ísť cez AIESEC na stáž mi bola celkom sympatická. Až kým som sa dozvedela, že za to budem musieť „zacvakať“ približne 180 EUR - za sprostredkovanie. A potom, že za jedného stážistu v podstate dostanú približne 480 EUR, lebo firma za stážistu platí samozrejme tiež.
Ešte pred voľbami Fico vyhlásil v jednej spravodajskej relácii: „Ak sa pravica dostane k moci, zavedie školné.“ Táto veta ma neuveriteľne vytočila – lebo pán Fico asi zabudol, že školné a to ešte k tomu retroaktívne zaviedla práve jeho vláda.
Tento príspevok som chcela napísať už dávnejšie – ešte v júni tohto roku, keď som spromovala a stala sa zo mňa Mgr. Nemala som však veľa času, a tak ho píšem oneskorene, ale predsa.
