Spisovateľka, blogerka a učiteľka angličtiny, ktorá sa po pätnástich rokoch vrátila na Slovensko a píše nielen o tom, čo zažíva tu, ale stále aj o svojich zážitkoch z Blízkeho Východu a iných krajín... Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
„To snáď nemyslíte vážne...naozaj chcete tráviť Vianoce v Saudskej Arábii...v tej najstriktnejšej moslimskej krajine, plnej teroristov !?“ so zdesením v hlase sa ma opýtala moja anglická suseda pred mojím odchodom z Londýna...
Zvykne sa hovoriť, že všetko je raz prvýkrát. Ja som tých „prvýkrát“ zážitkov mala tento týždeň celkom dosť...
„Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú...“ hovorí jedno múdre slovenské príslovie. Príbehov o rôznych „sľubotechnách“ už bolo popísaných mnoho...napriek tomu sú ľudia stále naďalej klamaní...
Po hroznej autohavárii, ktorá sa udiala minulý týždeň pri Nitre a otriasla aj nami, žijúcimi v zahraničí, sa ako huby po daždi objavilo množstvo komentárov o bezpečnosti našej cestnej premávky...ja uvádzam perličku z Anglicka...
„Kellon jáne kellon...“ „Všetci, teda všetci...“ ozýva sa v libanonských uliciach už vyše dvoch týždňov...vyzerá to, že Libanonská Nežná revolúcia sa začala...
...preblesklo mi mysľou, keď som v pondelok popoludní skončila štyridsaťpäť minútový telefonát s anglickým prevádzkovateľom Internetu, pevnej linky a televízneho signálu SKY...
Prvý zahraničný turista prišiel do saudského mesta Dammám, sadol na letisku do taxíka a rozkázal šoférovi, aby ho zaviezol na miesto, kde sa chodia Sauďania zabávať...a taxikár ho zaviezol do Bahrajnu...
„Ľudia, videli ste to? Nie sú žiadne lety zo Slovenska do Anglicka v novembri...ani Wizzair ani Ryanair...zjavne nás tu už nechcú...“ udrel mi nedávno do očí zúfalý status na facebookovej skupine Slovákov a Čechov v Anglicku...
Aj keď si o sebe nemyslím, že som staromódna, napriek tomu používam stále diár – i keď môj smartfón mi ponúka možnosť rôznych poznámok a kalendára, jednoducho, nie, ja si rada robím poznámky do diára...
...je názov krásnej poviedky môjho obľúbeného spisovateľa Williama Saroyana...ja píšem o srdci, ktoré ostalo na púšti...
Od manželovej hospitalizácie 4.mája sa cestovanie Uberom po Londýne stalo mojou dennou rutinou...a tak som už zažila všeličo...
...reagovala so zdesením v hlase manželova írska obvodná sestra, keď sme si v rámci jej predveľkonočnej návštevy u nás vymieňali informácie o tradičných zvykoch počas Veľkej Noci v jednotlivých krajinách...
Od môjho posledného blogu sa toho udialo hodne...Slovensko má prvú ženu prezidentku – Chvalabohu, Anglicko stále ženu premiérku – Bohužiaľ a mne vyšla kniha o nás, silných ženách - Inšalláh...
Tento týždeň som po pol roku svojho pobytu v Londýne konečne vybalila svoju zbierku náušníc. Prinútilo ma to zamyslieť sa nad tým, či sa tu už cítim skutočne ako doma. Odpovedala som si, že nie, že necítim...ale „Kde domov múj?“
„Ty už radšej nič nepíš...odkedy si v Anglicku, všetky tvoje blogy sú depresívne...“ vybehla na mňa niekedy minulý týždeň moja slovenská priateľka, keď sme spolu telefonovali...nuž, ale čo mám robiť?
Píšem knihu spomienok na môj život v Saudskej Arábii a v rámci toho som naďabila v počítači na blog, ktorý som kedysi napísala, ale – logicky z bezpečnostných dôvodov – nikdy neuverejnila...a tak sa pobavte včul...
Celé Anglicko dnes s napätím očakáva ako sa rozhodnú jeho právoplatne zvolení zástupcovia v parlamente o „de facto“ jeho budúcnosti...ja som však mala možnosť neplánovane si zaspomínať si na samotné referendum o Brexite...
Slovíčko „eligible“ mi utkvelo v pamäti z anglickej epizódy seriálu Vraždy v Midsomeri, kde sa jeden diel volal „Eligible Bachelor“ a manžel mi to vysvetlil ako „ Vhodný ženích“ – aj keď dotyčný bol nakoniec podvodník a vrah...
Návštevy rodinných, príbuzných a známych patria neodmysliteľne k času Vianoc...ľudia majú voľno, viac času na dlho odkladané návštevy a vďaka vianočnej hojnosti je aj čo ponúknuť...a tak sa aj u nás dvere nezavreli...
...požiadal ma manžel včera večer. S pochopením som prikývla a pohotovo prepla z BBC London na Al Jazeeru...
