Spisovateľka, blogerka a učiteľka angličtiny, ktorá sa po pätnástich rokoch vrátila na Slovensko a píše nielen o tom, čo zažíva tu, ale stále aj o svojich zážitkoch z Blízkeho Východu a iných krajín... Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné
V čase, keď celé Slovensko vrie a my v zahraničí sa striedavo modlíme a striedavo držíme palce, aby sme mohli opäť hrdo hovoriť, že sme zo „Slušného Slovenska“, naši štátni úradníci majú úplne iné priority...
Nepísala som dlho...niežeby nebolo o čom, ale jednoducho v súvislosti s tým, čo sa momentálne deje na Slovensku, sa mi akékoľvek iné udalosti zdali malicherné a nepodstatné...
V nedeľu boli tomu tri týždne ako sme sa na prechodnú dobu usadili v apartmánovom hoteli v centre Bejrútu...viac ako tri týždne už pozorujem byt naproti...
Od 24.januára do 4.februára sa konal v Bejrúte už 24.ročník Európskeho filmového festivalu...bolo na ňom zastúpené aj Slovensko a tak sme sa vybrali aj my do Metropolis Cinema podporiť krajanov...
Dnes niečo oddychové na pobavenie pred víkendom...veď nie vždy musia blogy komentovať závažné politické či spoločenské udalosti...
Cez víkend sme boli doma v Kuvajte...stretli sme sa s priateľmi a dozvedeli sme sa, čo hýbalo tamojšou spoločnosťou za posledné dva týždne...hlavné novinky sa týkali „bravčoviny a Filipíncov...“
Keď sme v nedeľu pred dvomi týždňami pristáli na bejrútskom letisku, čakal tam na nás šofér...namiesto manželovho priezviska „Bulbeck“ mal však na tabuľke„ Baalbeck“ - meno najvýznamnejšej archeologickej lokality v Libanone...
Dnešný blog bude o vyšívaní...o krásnej a užitočnej zručnosti, ktorú sme zdedili po predkoch a ktorá sa dnes už pomaly vytráca z našich životov...
Tento týždeň priniesli svetové média správu o tom, že iránska vláda na pokyn iránskeho duchovného vodcu Ayatollaha Ali Khameneiho zrušila vyučovanie angličtiny na prvom stupni všetkých iránskych základných škôl...
Verím, že väčšine z vás toto anglické slovo nehovorí vôbec nič...možno jeho slovenský preklad „ovplyvňovateľ“ vám napovie viac o jeho význame v dnešnej dobe...
„Keď žijete dlhodobo v zahraničí, priatelia sa stávajú vašou rodinou...“ povedala som kedysi v jednom zo svojich rozhovorov pre slovenské médiá ešte počas pobytu v Saudskej Arábii...a platí to stále...
Po šiestich rokoch v Saudskej Arábii, kde sa oficiálne Vianoce nesmeli oslavovať, budeme tohoto roku „Vianocovať“ v Kuwajte. Tu sa Vianoce oslavujú – aj keď svoje zádrhele to predsa len má...
Po septembrovej skúsenosti s taxikárom zo Slovenska, opísanej v jednom z mojich predchádzajúcich blogov, dnes to budú dve smutno-smiešne taxikárske story z Bejrútu a Kuwajtu...
Za iných okolností by som si týždenný pobyt v Bejrúte pravdepodobne užívala plnými dúškami...ale aj napriek okolnostiam sú moje dojmy z „Paríža Blízkeho Východu“ viac-menej priaznivé...
Deň potom ako libanonská nemocnica potvrdila môjmu manželovi dátum operácie a ja som kúpila letenky, kuwajtské ministerstvo zahraničných vecí vyzvalo kuwajtských občanov, nachádzajúcich sa v Libanone, aby ho okamžite opustili...
Nikdy som nemala rada november...studený, šedivý a sychravý...s preplnenými cintorínmi a depresívnymi náladami...a nemám ho rada čoraz viac...
Počas manželovej rekonvalescencie sme sa naučili chodievať na podvečerné prechádzky k moru...ukázalo sa to ako vynikajúca príležitosť naučiť sa viac o živote v Kuwajte...
Dostali sme pozvánku na 25.októbra na recepciu na českú ambasádu v Kuwajte pri príležitosti „the National Day of the Czech Republic“...naši českí bratia si tak pripomínaju 28.október, deň vzniku Prvej Československej republiky...
Pesničku s týmto názvom, parafrázujúcu známy song Boba Marleyho „No woman, no cry...“, uverejnila na YouTube skupina saudských mladíkov v októbri 2013... doteraz ju videlo vyše 14 miliónov ľudí...
Silný film s týmto názvom, ovenčený deviatimi Oscarmi, som videla v kine zhruba pred dvadsiatimi rokmi...a mimovoľne som si na neho spomenula teraz, keď sa zo dňa na deň stala zo mňa ošetrovateľka „anglického pacienta...
