Vysedávať doma a čakať, kto z mužskej časti známych, susedov či „otravných“ (pardon, v puberte to tak človek berie :o)) ctiteľov sa u nás zjaví bolo hotové utrpenie. S korbáčikmi sa síce neodvážili, akoby tušili, že by na oplátku schytali niečo aj oni, ale aj vydržať zápach „kvalitných“ ruských voňaviek ma stálo dosť sebazaprenia. Takisto rozdávanie čokoládových vajíčok alebo koláčov. A za čo vlastne? Otravujú a ešte ich aj hostiť treba. Moja od mala rebelská povaha dostávala zabrať. Našťastie u nás vládol demokratický duch a tak keď naši videli, že nás to naozaj nebaví, riešili sme to únikmi do prírody.
Kedysi som sa nad tým nezamýšľala, myslela som si, že je to zvyk všeobecne rozšírený. Dnes už viem, že nie je a dokonca, že tak ako u mňa aj inde je reakciou skôr údiv a nepochopenie, prečo by sa ženy mali šibať korbáčom a oblievať studenou vodou či nechutnými voňavkami a ešte byť za to vďačné, milé a pohostinné. Možno kedysi na dedine to patrilo k zábavným kratochvíľam, ale nemôžem si pomôcť, pohľad na tie pondelňajšie temer prázdne ulice, po ktorých sa zrána svižným a potom čoraz viac potácavým krokom ponáhľajú oteckovia so synčekmi zvierajúcimi sáčky s peniazmi a vajíčkami, vo mne vyvoláva nepríjemné pocity.
Tento rok som sa na Veľkú Noc domov-na Slovensko nedostala (tak ako viacerí tu aj ja mám dva domovy :o). Mrzelo ma to síce kvôli rodine, aj kvôli prebúdzajúcej sa jarnej prírode (aj keď neviem či už boli púpavové lúky, keďže zima tentokrát akoby nie a nie skončiť) ale za „šibačkou“ a stredoeurópsky všadeprítomnými veľkonočnými zajacmi mi ľúto nebolo. K španielskym tradíciám nepatria, posledné roky sa síce sem-tam začali objavovať v obchodoch s cukrovinkami, ale skôr ako kuriozita. Stav „kam pozrieš tam zajac“ tu naozaj nehrozí. Čo teda robia tunajší?
Minule som písala o tom, čo môžete zažiť, keď sa vyberiete na tradičnú veľkonočnú procesiu. Na tých sa v Bilbau (s aglomerovanými predmestiami má cca milión obyvateľov) zúčastňuje vrátane turistov zhruba do sto tisíc ľudí. Poobzerala som sa aj, čo robia tí ostatní (teda väčšina) a zistila, že pri ich vyznávaní "všeobecnej pohody" vlastne to, čo aj inokedy. Len na to majú viac času. Stretávajú sa, chodia k moru - niektorí surfovať,
niektorí si len tak polebediť so psíkom...
s deťmi...
s gitarami
alebo s holúbkom :o))
Nie, naozaj tam nebol náhodou, kým tetuška takto svetovo vegetila, ujo ho čochvíľa hladkal, prihováral sa mu. Ako psík, akurát že namiesto labiek má krídla.
Športujú (niet nad ranný beh alebo futbal na prázdnej pláži), podvečer si zase niektorí radi zahrajú napríklad "bolos", niečo ako naše kolky. Alebo je to balet??
Nie, predsa len sú to kolky.
A po príjemne strávenom dni samozrejme porozprávať sa do reštaurácie.
Hm, tak takúto Veľkú Noc ja môžem. :)
(Pozn.:mini foto v perexe je z www.programurl.com)
