...radosť....láska... strach... šťastie...túžba... smútok... nádej... optimizmus.... duševno.... vyrovnanosť...harmónia....sebadôvera energia oheň zmyselnosť čistota mysticizmus negácia stúpanie klesanie prelínanie....
Farby - vnemy, farby - asociácie, farby miešané na palete rýchlymi a istými ťahmi maliara, farby ako symboly, farby ako Lüscherova skladačka, farby ako liečebný prostriedok (chromoterapia), farby len tak, pre potešenie oka. Stovky odtieňov a kombinácií a napriek tomu sme vraj schopní vnímať asi len 1% toho, čo v našom okolí prebieha.
Z toho čo som vymenovala vezmite na jednej strane to pozitívne, jasné, žiarivé a explodujúce a na druhej tiež to pozitívne, ale tajomné, tiché a ukludňujúce, zavrite to do dvoch veľkých kociek, stojte si tam, sadnite alebo aj ľahnite a vnímajte...
Takými vecami sa zaoberá Hiro Yamagata. Japonec, ktorému zrejme nedokonalosť ľudského oka nedá spať. Umenie spája s kvantovou fyzikou a neurológiou, experimentuje so svetlom a vo svojich dielach využíva “studený” technologický pokrok (holografické panely, filtre z optického vlákna, laser, ultrafialové svetlo) na sprostredkovanie zážitkov, ktoré myslím málokoho nechajú chladným.
V rámci ukazovania, o ktorom som písala minule, sme tu mali niekoľko mesiacov jeho zatiaľ najkomplexnejšie dielo s bombastickým názvom “Kvantové pole X3”. Fyzici sa potešili, aspon sa mohli chvíľu naťahovať či kvantové alebo nekvantové ("lebo laser je založený na kvantovej fyzike!" "ale tieto efekty využívajú správanie svetla ako vlny a nie častice!") a my ostatní čo tomu nerozumieme sme sa potešili tiež, lebo sme sa naťahovať nemuseli a mohli sme sa v kľude dívať.
Nevravím, že by som toto vymenila za pohľad na svet hoci len tak “obyčajne” ako ho poznám, ale ako zážitok to stojí za to.
Mimochodom, pri vchode dnu bol maličký preškrtnutý fotoaparát... Hádajte čo (sme) všetci robili. Ja z(de)formovaná detstvom v krajine zákazov a príkazov som stále čakala kto nás začne okrikovať. V jednej chvíli vošiel strážnik, posvietil si baterkou po zemi, spokojne pokýval hlavou, postál. Už som len čakala kedy vytiahne z vrecka fotoaparát s otázkou “odfotíte ma?”. Zbožňujem túto krajinu... :o)
Pri dennom svetle
Večer to začína...
Len veľmi zjednodušený náznak/zlomok toho, čo sa dialo dnu...
