Takto znie pre učiteľov síce nepísané, ale zato starostlivo uplatňované pravidlo; minimálne na ZŠ Dudova 2 v Petržalke, na ktorej som ako učiteľ pracoval 4 roky a to do školského roku 2022/2023.
A keďže s týmto pravidlom, alebo „politikou“ ústupkov – politikou nedráždenia arogantných žiakov a ich rodičov „zbytočnými poznámkami“ (zápismi za porušovanie školského poriadku) som sa ako učiteľ nechcel nikdy stotožniť, a teda som ho nerešpektoval, a na konci šk. 2022/2023 som proti tej politike vystúpil už otvorene, úder zo strany pani riaditeľky na seba nenechal dlho čakať. „Čírou náhodou“ 2 dni po tom, čo som si dovolil kritizovať, resp. pani riaditeľke oznámiť (najprv len medzi nami dvoma a jej zástupkyňou), že závažným spôsobom porušila ustanovenia záväznej školskej právnej normy, mi p. riaditeľka dala písomné upozornenie o porušení pracovnej disciplíny - vôbec prvé po 4 rokoch mojej práce na ZŠ Dudova. Bol som zároveň upozornený, že ešte jedno takéto, hoci aj nezávažné porušenie, a môžem dostať výpoveď. Bolo len otázkou času, kým sa nájde, alebo vykonštruuje ďalšie porušenie, aby sa pani riaditeľka mohla zbaviť nepohodlného učiteľa, ktorý si ju dovolí kritizovať, a navyše opodstatnene, pred celým pedagogickým zborom školy za pomerne veľké porušenia jedného zo základných právnych pokynov vydaných Ministerstvom školstva; konkrétne na hodnotenie žiakov základnej školy.
A keďže platí, že tzv. malé príčiny plodia veľké následky, v dvojdielnej sérii článkov by som sa chcel venovať jednej takejto „malej“ príčine, resp. problému, ktorého neriešenie pomáha stláčať úroveň nášho školstva nižšie a nižšie.
Je ním problém manipulovania učiteľov zo strany určitých riaditeľov / riaditeliek základných a stredných škôl a to len preto, aby títo mali pri vykonávaní svojich riadiacich funkcií viac pokoja, aby boli za pekných pre úplne všetkých žiakov, aj darebných, a ich rodičov.
Snáď podrobné identifikovanie - opísanie tohto problému raz naštartuje jeho riešenie.
K VECI:
ZŠ Dudova 2, Bratislava - Petržalka, na ktorej som učil od 1. septembra 2019 do 30. júna 2023, bola už druhá za sebou, na ktorej som zažil, že učitelia sú manipulovaní svojimi nadriadenými a to k tomu, aby pri známkovaní, alebo dávaní zápisov za porušovania školského poriadku neuprednostňovali svoje vedomie a svedomie, ale aby sa prispôsobovali chorým želaniam vedenia školy.
Vedenie tej prvej školy (Súkromná stredná odborná škola ochrany osôb a majetku Bratislava – Petržalka, ul. Vranovská) si veľmi želalo to, aby dobré známky dostávali aj tí žiaci, ktorí si ich nezaslúžili. Podstatné bolo iba to, že takto boli spokojní nielen daní žiaci, ale aj ich rodičia, ktorí za nich každý rok platili školné (a to nízke nebolo). Že sa tak ale krivdilo tým žiakom, ktorí si dobré známky skutočne zaslúžili, to bolo absolútne nepodstatné. Rovnako nepodstatné bolo aj to, že študentom bolo takto nepriamo vštepované, že v živote sa budú dať získať koláče aj bez práce. Presne ako to robia podvodníci a zlodeji, proti ktorým mali žiaci takto zameranej školy v budúcnosti, ako policajti a pod., bojovať. Bližšie k tomu v tomto odkaze: „SSOŠ ochrany osôb a majetku Bratislava – reprezentant, alebo výnimka súkromného školstva?"
A vedenie tej druhej školy (ZŠ Dudova 2, Bratislava - Petržalka) si pre zmenu veľmi želalo to, aby neporiadni žiaci dostávali čo najmenej záznamov, resp. poznámok za porušovanie školského poriadku. Zlé známky tomuto vedeniu síce až tak veľmi, ako na vyššie uvedenej škole, nevadili, zato však na „nadmieru“ poznámok bolo nadmieru alergické (a pravdepodobne aj stále ešte je).
A preto realizovalo politiku ústupkov - politiku nedráždenia arogantných žiakov, a ich rodičov, poznámkami za nevhodné správanie.
Cieľom tejto špecifickej politiky bolo čo najväčšie priblíženie sa k stavu bez sťažností od žiakov, alebo od rodičov žiakov:
a) nedisciplinovaných,
b) lenivých učiť sa, ale očakávajúcich, alebo požadujúcich koláče bez práce,
c) namýšľajúcich si, že za svoje vedomosti si zaslúžia známky minimálne o jeden stupeň lepšie,
d) rozmaznaných, zvyknutých dostávať dobré známky viacmenej zadarmo,
e) a žiakov a rodičov naučených, že ak si dupnú!, tak učitelia sú povinní dávať žiakom známky podľa ich vlastného želania, alebo podľa objednávky ich rodičov.
A tento stav, alebo cieľ, sa na ZŠ Dudova dosahoval pomerne jednoducho.
Stačil k tomu nenápadný, mierny tlak smerujúci k tomu, aby si učitelia najmenej dvakrát rozmysleli, či žiakovi poznámku za porušovanie šk. poriadku vôbec zapíšu, a ak sa tak predsa len učiniť rozhodnú, nech je to s náležitou úctou - úctou voči rodičom nedisciplinovaných žiakov. A najlepšie aj s nepriamym ospravedlnením sa zo strany učiteľa, že pri príležitosti nevhodného, alebo arogantného správania žiaka, si vôbec dovoľuje obťažovať jeho rodičov.
(Vzor takejto poznámky, aj s komentárom k nej, som zverejnil v závere článku „Čo všetko si nedisciplinovaní žiaci nadpriemernej ZŠ v Petržalke dovolia za jednotky zo správania, 2. časť.“)
A voči učiteľovi, ktorý mal problém sa s týmto stotožniť, u neho takéto vedenie školy to potom skúša najprv po dobrom - frázami a manipulačnými technikami, ktoré som sa rozhodol podrobne rozobrať, a ak sa učiteľ (učiteľka) nestotožní ani tak, tam sa začnú podnikať kroky, aby na svoju „tvrdohlavosť“ učiteľ rezignoval, alebo aby školu dobrovoľne, alebo nedobrovoľne opustil a skončil tak s vnášaním disharmónie do politiky ústupkov voči nedisciplinovaným žiakom.
Medzi najosvedčenejšie spôsoby, frázy a manipulačné triky a techniky slúžiace na pretransformovanie učiteľa na neviditeľného... a teda k priblíženie sa k stavu bez sťažností, patria:
I.
Pán kolega, treba si uvedomiť, že žiaci to nie sú len poznámky v triednej knihe, alebo v žiackej knižke.
K o m e n t á r :
Táto fráza pochádza od pani zástupkyne riaditeľky pre 1. stupeň ZŠ Dudova a slúži na presadzovanie riaditeľkinej politiky ústupkov nedisciplinovaným žiakom a ich rodičom. Obe, jak pani riaditeľka, tak pani zástupkyňa si nechcú, alebo nemôžu uvedomiť, že ak učiteľ dá žiakovi poznámku, alebo poznámky, tak to ešte zďaleka neznamená, že učiteľ týmto láme nad žiakom palicu, či dokonca žiaka považuje za odsúdenia hodného!
Panie manažérky ZŠ Dudova by mali vedieť, že poznámky za porušovanie školského poriadku nie sú psychiatrickým posudkami osobnosti žiaka - páchateľa... pre trestný súd..., ale slúžia na informovanie rodičov, ako sa ich dieťa v škole správa, aby mohlo u neho dôjsť k náprave. A tiež slúžia ako podklad pre hodnotenie žiakovho správania v tom ktorom hodnotiacom období. Pričom ani znížená známka zo správania nie je trestom. Je to len a len informácia o tom, ako sa žiak v hodnotiacom období správal.
Nikto netvrdí, že žiak, ktorý má problémy so správaním, toto nemôže do budúcnosti zlepšiť. Ale len sotva ho zlepší, ak za zlé správanie ho bude škola, na čele s pani riaditeľkou, odmeňovať jednotkami zo správania.
Tvrdím len to, že vedenie ZŠ Dudova 2, a to minimálne na 2. stupni a minimálne posledné 2 uplynulé školské roky, vyvíjalo tlak na znižovanie počtu poznámok, resp. na to, aby sa poznámkami šetrilo. A ak už sa poznámky kde tu dali, bol tu tlak na ich skracovanie, zjednodušovanie, alebo na znižovanie závažnosti toho, čo sa v skutočnosti stalo.
Jedine takto sa dá poľahky zametať závážnejšie a závažné porušovania školského poriadku pod koberec, a jedine takto sa mohla ľahko zamaskovať, zamiesť pod koberec dokonca aj jasná šikana ukrajinských žiakov, ktorá sa na škole stala v 1. polroku šk. roku 2022/2023.
Fráza pani zástupkyne riaditeľky pre 1. stupeň o tom, že žiaci nie sú len poznámky v triednej knihe... je čírou manipuláciou smerujúcou k tomuto: Vzbudiť u učiteľa, ktorý dáva poznámky, výčitky, alebo pochybnosti, že čo ak sa jeho poznámkou, alebo poznámkami, iak nespravodlivo trestá...
II.
Pán kolega, treba si uvedomiť, že žiakom, ktorým dáva učiteľ poznámky, sú deti v puberte.
K o m e n t á r :
Pani zástupkyňa riaditeľky pre 1. stupeň, realizujúc politiku pani riaditeľky, zjavne pochybuje o tom, či zákonodarca, ktorý v príslušnom právnom školskom predpise definoval, aké musí byť správanie žiaka ZŠ, aby zo správania mohol mať na vysvedčení jednotku, vôbec vedel, že žiaci vyšších ročníkov 2. druhého stupňa sú v puberte.
Som si istý, že zákonodarca o tom vedel. A napriek tomu si dovolil byť k žiakom v puberte tak krutý... Ale len k tým, ktorých zhovievavé vedenie školy naučilo, že svojou pubertou môžu ospravedlniť svoje drzé, alebo dokonca arogantné správanie, či opakované porušovanie školského poriadku.
Ale veď nech len vedenie ZŠ Dudova 2 pokojne podá legislatívny návrh, aby nedisciplinovaní žiaci, ak sú v puberte, mohli zo správania dostať maximálne tak jednotky; ak už to nejde s jednotkami s hviezdičkou; alebo s hviezdičkami - pre pokročilejšie štádiá puberty...
III.
Pán kolega, riešenie jednotlivých priestupkov a nie celku, ako stupňovania nevhodného správania sa, poškodzuje aktérov aj divákov.
K o m e n t á r :
Tým sa chce nestotožnenému učiteľovi - „rebelovi“ povedať asi toľko, že ak žiak na hodine vystrája, hlasno sa zabáva so spolužiakom, atď. a pod., má na to iste (vážny) dôvod... a preto by mal učiteľ veľmi zvažovať a rozmyslieť si, minimálne 2 krát, či mu poznámku dá, alebo nie.
Pani zástupkyňa riaditeľky pre 1. stupeň si to predstavuje tak, že učiteľ, ktorý v triede vyučuje a nejaký žiak, alebo žiaci, aj po napomenutí sa naďalej hlasno zabávajú, nepracujú, a po opakovanom napomenutí v zábave pokračujú, alebo dokonca začnú byť drzí, tak ten učiteľ to jednoducho nechá tak. Nevšíma si to a vyučuje ďalej. Alebo prestane vyučovať, prestane byť učiteľom, a začne sa hrať na psychológa, či dokonca detektíva a začne pátrať po príčine, prečo vlastne tí dvaja, alebo viacerí žiaci na hodine po sebe navzájom vykrikujú, a prečo keď ich už to vykrikovanie omrzelo, začali sa hrať na mobiloch, či vykladať si nohy na lavicu, chodiť po triede bez dovolenia a pod. A keď na to učiteľ, analytik, psychológ a detektív v jednej osobe nepríde, výsledkom jeho pátrania po príčine nebude to, že žiaci sú v tom nevinne, tak potom to je jasný dôkaz o tom, že žiakov nechápe a teda nemá nárok trestať ich poznámkami! Lebo nepozná celok! Lebo nebol schopný odhaliť príčinu správania tých úbohých žiakov, ktorých chce trestať..., a ak náhodou vyšetrovaním dôjde k záveru, že žiaci nemali právo na vyučovacej hodine porušovať školský poriadok, jeho vyšetrovanie nebolo objektívne!...
Jednoducho - takýto učiteľ si zmýlil povolanie. Nepochopil, že učiteľ musí byť psychológom, analytikom, detektívom... a že jeho závery musia byť v súlade s politikou ústupkov, politikou nedráždenia nedisciplinovaných a arogantných žiakov, a ich rodičov, poznámkami za nevhodné správanie.
Marcel Burkert
