Petržalka, resp. učiteľ s tým najmenším možným „u“ aké si je možné predstaviť...
zareagoval na list, resp. diskusný príspevok svojej bývalej kolegyne, výchovnej poradkyne a učiteľky s veľkým U, v ktorom mu dala lekcie z pedagogického majstrovstva len jedným, ale za to dosť výstižným príkladom, alebo prípadom zo školských lavíc, ktorý sa zhodou okolností týkal práve tej učiteľky.
V dnešnom článku ja, ako ten učiteľ, sa vyjadrím ku všetkým tvrdeniam z daného listu, resp. diskusného príspevku.
Pôjdem listom postupne. Citácie z listu budú v kurzivách a pod nimi budú moje vyjadrenia. (V texte som zvýraznil tie vety a slová bývalej kolegyne, ktoré ma najviac zaujali):
Z LISTU KOLEGYNE:
„Kolega, dovolím si aj ja prispieť do diskusie, pretože ako Vaša kolegyňa viem o danej téme všetko. Na rozdiel od niektorých diskutujúcich. Moja učiteľská kariéra sa začala v r. 1987, takže o tomto povolaní čosi viem. Aj ja som na pedagogickej rade zavrhla Váš návrh na znížené známky zo správania. Prečo? Lebo nesúhlasím s Vašimi pedagogickými praktikami, na ktoré pribúdajú písomné sťažnosti rodičov.
REAKCIA:
Na koncoročnej Pedagogickej rade šk. roku 2022/2023 mi zo strany pani riaditeľky nebolo dovolené vzniesť výhrady voči určitým navrhovaným jednotkám zo správania a tieto výhrady odôvodniť. Takže len sotva ste mali Vy, alebo ktokoľvek iný z Pedagogickej rady, možnosť niečo odmietnuť, alebo zavrhnúť. Nielenže nedošlo k hlasovaniu, ale nedošlo ani k možnosti, aby učiteľ odôvodnil svoje výhrady. Ale Vy tento zásadný fakt nielen zatajujete, ale maľuje niečo úplne iné - nepriamo podsúvate, akoby vo veci k hlasovaniu o učiteľových návrhoch na základe ich zdôvodnenia došlo. Pričom veľmi dobre viete, že k ničomu z toho nedošlo.
S najväčšou pravdepodobnosťou išlo zo strany pani riaditeľky o preventívne opatrenie – zastaviť učiteľa už hneď na začiatku. Lebo ak by mu umožnila na Pedagogickej rade prečítať obsah všetkých tých poznámok, záznamov o porušení školského poriadku, ktorých sa daní žiaci dopustili, a následne o jeho návrhoch by prebehlo hlasovanie, hrozilo by, že väčšina členov pedagogickej rady by za zníženie známok zahlasovala. Tomu bolo potrebné predísť. A tým, že sa to podarilo, pani riaditeľka jedným rozhodnutím dosiahla hneď 3 pozitívne vecí:
Uspokojila daných nedisciplinovaných žiakov (dostali zo správania jednotky),
Uspokojila tým aj ich rodičov,
Zabezpečila väčší kľud pre vedenie školy, lebo predišla možným sťažnostiam nespokojných rodičov nedisciplinovaných žiakov
Cena za to bola len minimálna - len jeden nespokojný učiteľ.
Z listu kolegyne:
Nesúhlasím s Vašimi pedagogickými praktikami, na ktoré pribúdajú písomné sťažnosti rodičov.
REAKCIA:
Najprv doplním to, čo ste voči mne nevecne použili na zasadnutí špeciálnej koncoročnej Pedagogickej rady 2022/2023. Témou zasadnutia bola moja žiadosť voči pani riaditeľke a mnou položené otázky v súvislosti so znemožnením môjho práva podať na riadnej Pedagogickej rade výhrady proti 3 navrhovaným jednotkám zo správania. Vy, aj s niektorými ďalšími iniciatívnymi kolegyňami, ste sa pokúšali nepríjemnú tému zasadnutia zmeniť na príjemnejšiu – na kritiku učiteľa, ktorý ako jediný člen Pedagogickej rady si dovolil mať odvahu zastať sa a brániť slušných žiakov najproblémovejšej triedy školy (vtedajšej 8.B) pred tými, ktorí v nej opakovane porušovali šk. poriadok a tým neraz znemožňovali ostatným právo na riadne vzdelávanie.
Na tej Rade ste na mňa ako výchovná poradkyňa školy vytiahli 5 abstraktných sťažností od abstraktných rodičov údajne u Vás podaných na moju osobu ako učiteľa v posledných dňoch. Povedal som Vám na to, že ak išlo o rodičov 8.B, v ktorej som vedomosti 6 žiakov z občianskej náuky na konci šk. roka ohodnotil známkou 5, tak to je ľahko pochopiteľné, že sa žiaci a rodičia sťažujú. Veď tí žiaci, kým som ich občiansku náuku neučil ja, boli zvyknutí na oveľa lepšie známky. A navyše som v tej triede dal na vysvedčenie aj niekoľko štvoriek, jednak že si ich zaslúžili a tiež preto, aby som dotyčných žiakov naučil, že v reálnom živote stále platí, že: „Aká práca, taká pláca“, aby, ak prídu do reálneho života, neboli sklamaní, že v ňom to funguje inak ako v škole, alebo inak ako to, na čo sú doma a v škole privykaní. Takže počet sťažujúcich sa rodičov (5 rodičov) je, resp. bolo pod normou...
Ako dlhoročná pedagogička, ak už teda uvádzate svoju bohatú prax (ktorá je od roku 1987), by ste mohli vedieť, že nie je sťažnosť ako sťažnosť. Ale chápem, že za socializmu, kedy ste získali pedagogické vzdelanie, sa aj chodbové reči považovali za sťažnosti; ak to malo slúžiť účelu - na zbavenie sa nepohodlného kolegu kritizujúceho režim, či praktiky na pracovisku spolupodieľajúceho sa na budovaní rozvinutého socializmu. A teraz, keď už to nejde inak, tak aspoň na očiernenie záškodníka narúšajúceho osvedčené vyšliapané koľaje vytváraním obláčikov okolo jeho osoby, naznačujúcich aký je on zlý pedagóg..., ak sa na neho za 5 dní prišlo k výchovnej poradkyni sťažovať 5 rodičov...
Sťažnosť nie je to, že za chrbtom učiteľa sa niekto u vás vyplače, poohovára ho, aký je on krutý... prehnane prísny... a tvrdohlavý... lebo aj napriek dohováraniu niektorých kolegýň chce dať žiakovi iba takú známku, akú si zaslúži. Toto je podľa Vás správne a pedagogické? Vyťahovať na učiteľa abstraktné sťažnosti???
Vašu motiváciu k tomu ale poznám - diskvalifikovať nepohodlného učiteľa.
A čo sa týka Vašej zmienky o mojich pedagogických praktikách..., bez uvedenia konkrétnosti, tak táto Vaša zmienka u čitateľov môže vyvolávať predstavu, akoby som žiakov fyzicky alebo psychicky týral... Zjavne Vám o vyvolávanie takýchto predstáv o mne ide.
Z LISTU KOLEGYNE:
Nie, nechcem tu verejne rozoberať obsah týchto sťažností. Som presvedčená, že je to interná záležitosť a jej riešenie patrí do školy. Ale v rámci objektivity som očakávala, keď už tu verejne rozoberáte problémy školy a dokonca citujete z jej dokumentácie, že sa dotknete aj tejto podstatnej, aj keď pre Vás nepríjemnej skutočnosti a predložíte obsah sťažností na Vaše pedagogické praktiky verejnosti na posúdenie. Nestalo sa tak a len Vy viete prečo.
REAKCIA::
Hovoríte, že verejne rozoberám problémy školy... Tým nepriamo priznávate, že to, na čo poukazujem vo svojich článkoch v súvislosti so ZŠ Dudova 2, je naozaj problém, ktorý vyžaduje riešenie.
Paradoxne ale Vy, ako učiteľka s veľkým U, tento problém riešiť nechcete.
Vy zjavne chcete vysoko škodlivú politiku ústupkov nedisciplinovaným žiakom a ich rodičom, ktorú spolu s vedením školy priam stelesňujete, zakonzervovať minimálne do odchodu do dôchodku poslednej z vás.
Tento problém, ktorý na škole spolu s vedením školy vedome alebo nevedome pestujete, sa snažíte zamaskovať, prehodiť ho na nepohodlného učiteľa, že on je problém...
Snažíte sa odviesť pozornosť od skutočného problému školy na učiteľa, aký je on zlý... Lenže on pracuje na rozdiel od vás s faktami, ktoré dal nielen do svojho prvého článku o škole, ale aj do ostatných. Vy pracujete len s imaginárnymi vecami s cieľom čo najviac spochybniť nepohodlného učiteľa, aby, ak sa už jeho nepohodlné články nedajú vymazať, tak treba dosiahnuť aspoň to, aby im verilo čo najmenej ľudí.
A vymazať sa nedá ani to, čo sa zaznamenalo v triednych knihách na stráne Edupage o žiarivých príkladoch „veľmi dobrého správania“ žiakov ZŠ Dudova 2, ktoré rozoberá vo svojich článkoch na základe tých záznamov. A zrušiť sa nedá ani Metodický pokyn 22/2011 Ministerstva školstva SR, ustanoveniami ktorého učiteľ argumentuje. Na rozdiel od vás.
Vy nevnímate nielen rozdiel medzi tým, že nie je sťažnosť ako sťažnosť, ale ani to, ako si protirečíte. Na jednej strane hovoríte, že predmet sťažností je interná záležitosť, ale vzápätí očakávate odo mňa, aby som obsah tých sťažností zverejnil. Pričom ešte manipulatívne vytvárate dojem, že ide o neviem koľko veľa sťažností, resp. o sťažnosti, ktoré pribúdajú... Teda málo ich asi nie je...
Za 4 roky pôsobenia na ZŠ Dudova 2 na mňa boli podané 2 sťažnosti. Pri ich prešetrovaní ste boli prítomná takže moje vyjadrenia k nim by ste mali poznať.
Pri týchto sťažnostiach ste navyše zabudli dodať, alebo ste účelovo zatajili, tieto podstatné veci:
Obe sťažnosti boli podané až v úplnom závere môjho 4 ročného pôsobenia na škole, jedna v polovici júna a druhá na konci júna 2023.
Jedna bola napísaná rodičom, druhá žiačkou s podpisom jej otca. Obe však vychádzali práve z tej triedy 8. ročníka, ktorá dlhodobo bola najproblémovejšia, alebo jediná problémová na 2. stupni školy, ktorej žiaci, dnes deviataci, už pri prechádzaní z 1. stupňa na druhý, teda do 5. ročníka, svojej novej triednej učiteľke sa chválili, že to s nimi nebude mať ľahké, že oni už odrovnali 3, alebo 4 učiteľky..., kvôli nim že odišli zo školy. Tak to oni teda dali tým učiteľkám, ktoré ich chceli skrotiť, vyžrať. Nie je ťažké pochopiť, že tým jej chceli naznačiť, aby ich poslúchala, aby im ustupovala, a ak nebude, môže dopadnúť ako tie predošlé. Samozrejme, takto sa nesprávali všetci žiaci triedy, lebo v triede sú aj slušní žiaci.
Prvá z tých sťažností mala 8 bodov. Z nej pani riaditeľka uznala za opodstatnený jeden. Vyhodnotila ho ako menej závažné porušenie pracovnej disciplíny. Aj proti tomu jednému mám však výhrady.
Druhá z dvoch sťažností mala 12 bodov. Z nej pani riaditeľka uznala za opodstatnené dva. Vyhodnotila ich ako menej závažné porušenia pracovnej disciplíny. Aj k nim mám výhrady, ktoré som uplatnil. Vy tu ale podsúvate, akoby tých sťažností na mňa bolo oveľa viac ako tie dve, akoby sa na mňa sťažoval pomaly každý druhý rodič z dvesto, lebo cca toľko žiakov som v minulom šk. roku učil, a akoby všetkých 20 bodov z tých dvoch sťažností bolo svätou pravdou... a kto vie akej závažnosti!... (Minimálne k týmto trom bodom sa verejne vyjadrím, nemajte obavy. Pre začiatok uvediem len to, že ak by pani riaditeľka musela používať na seba ten istý meter ako na mňa, už dávno by si musela dať výpoveď zo zamestnania; o vzdaní sa svojej funkcie ani nehovoriac).
Žiačka, ktorá bola autorkou tej druhej sťažnosti (ktorú iba okorenil, pár „peknými prívlastkami“ na adresu učiteľa, jej otec a túto podpísal), deň alebo dva dni pred uzatváraním známok u mňa neuspela so svojou prosbou, či si z občianskej náuky nemôže opraviť výslednú známku 5 na vysvedčení nejakým projektom... Deň po tomto odmietnutí elektronicky rozposlala viacerým svojim spolužiakom, a aj žiakom iných tried, znenie sťažnosti na moju osobu, v ktorej ma očiernila, a ktorou sa mi vyhrážala ešte pred tým, než za mnou prišla s vyššie uvedenou prosbou. Teda: najprv to skúšala vyhrážaním sa. Keď neuspela skúšala to prosbou. Keď neuspela ani prosbou tak zrealizovala to, čím sa mi vyhrážala. Ku mne sa táto sťažnosť dostala od jedného žiaka emailom. Oficiálne ale na mňa bola na škole podaná až na druhý deň, alebo dva dni po tom, čo sa už šírila na internete; a teda ešte zďaleka o nej nemohlo byť rozhodnuté, či je, alebo nie je opodstatnená, resp. do akej miery.
Je hádam pochopiteľné, že ak učiteľ, a zvlášť v najproblémovejšej triede na škole:
začne vyžadovať disciplínu na vyučovacích hodinách,
prestane na nich tolerovať hranie sa na mobiloch, vyrušovanie, svojvoľné chodenie po triede, drzé narážky, vykrikovanie bez prihlásenia atď. a pod.,
pri hodnotení písomiek neprižmuruje oči o dva stupne,
pred koncom školského roka neumožní celoročným lajdáčikom, lajdákom, alebo lajdáčkam, opraviť si výslednú známku päť na známku štyri nejakým tzv. projektom (zvlášť keď im pred tým umožnil napísať si opravnú koncoročnú písomku, na ktorú sa nepripravili, aj keď im učiteľ zúžil tematické okruhy a presne vedeli, čo sa majú naučiť),
na konci školského roka si dovolí veľkú nehoráznosť - 6 žiakom triedy dať pätorky, a ďalším trom alebo štyrom štvorky, pre život z tak „nepodstatného“ predmetu akým je občianska náuka,
ľahko sa potom môže stať pre určitých, takto postihnutých žiakov, triednym nepriateľom. Odtiaľto už nie je ďaleko, aby sa takýto „bezohľadný učiteľ“ stal tŕňom v oku aj u vedenia školy; zvlášť ak toto má tendenciu robiť takýmto typom žiakov nadštandardné advokátske služby, viď 4 dielny cyklus článkov pod názvom „Čo všetko si arogantní žiaci nadpriemernej ZŠ v Petržalke dovolia za jednotky zo správania“ na tomto blogu.
Z LISTU KOLEGYNE:
Učiteľ (s veľkým U) má mať okrem kvalifikácie aj pedagogický cit, takt a majstrovstvo. Len tak zvládne vzdelávanie a výchovu detí. Vo Vašich blogoch ste citovali nariadenia, pokyny, platnú školskú normu. Ale kde sa v tých článkoch (v právnych ustanoveniach a vo vašich blogoch) podel pedagogický cit, takt a majstrovstvo? Kde cítiť lásku k deťom? Ja som to tam nikde nenašla.
Neviem, či ste videli film pre pamätníkov: Cesta do hlbín študentovej duše. Až nie, odporúčam Vám pozrieť si ho. Bol natočený v roku 1939, ale poskytuje dokonalý obraz aj o dnešných študentoch. Tí sa totiž nemenia, sú stále rovnakí. Aj naši ôsmaci, podobne ako septima v uvedenom filme, majú svojich Mazánkov, ale aj Kulíkov. Uvidíte všetky možné porušenia školského poriadku: čítanie románu pod lavicou, vyrušovanie na hodine, podvádzanie pri písomke a aj hromadný útek zo školy. Ale keby sa mal divák rozhodnúť pre zníženú známku zo správania za všetky tieto priestupky, k čomu by sa priklonil? Možno iba zopár jedincov dôsledne dodržiavajúcich platnú legislatívu by zdvihlo ruku za. Nepátrajúcich prečo to žiaci urobili. Aké mali pohnútky. Nevyprovokoval ich niekto k tomuto činu? Veľa okolností treba poznať a zvážiť, aby sa človek správne rozhodol. Lebo žiak má aj dušu. A našou úlohou je v ňom tú dušu prebudiť.
REAKCIA::
Pani kolegyňa, aj keď ja sa Vášmu učiteľskému majstrovstvu nemôžem rovnať, dovolím si tvrdiť, že Vy slabosť tolerovať porušovania školského poriadku, chcete schovávať za lásku k blížnemu, za lásku k žiakom. Lenže to, čo ste minimálne v mnou rozoberaných 5 prípadoch predviedli spolu s vedením školy, nie je žiadna láska, lež falošná láska.
Pravá láska berie v 1. rade ohľad na to, čo žiakovi prospieva, nie iba na to, čo sa mu páči, alebo nepáči.
K zvyšku tejto vašej časti listu som sa vyjadril v predošlom článku v 4. bode.
Z LISTU KOLEGYNE:
Na záver zverejním vyznanie mojej bývalej žiačky. Mimochodom, patrila k najproblémovejším, ktoré našu školu navštevovali. Dnes je z nej dospelá žena. Jej slová citujem kvôli autentickosti aj s gramatickými nedostatkami, ale o gramatiku tu nejde. Dôležitý je obsah. Keďže je názov školy už zverejnený, ponechala som ho v danom texte:
,, Ja som naozaj vďačná Dudovej ze ma naucila aj s tou mojou komplikovanejšou povahou pracovať. Nikdy ste ma nezatratili len preto ze som bola trochu iná ale vedeli ste vo mne upratať tie veci tak aby som bola síce nie úplne poslušná ale správne iná. A to si vážim......ale za mňa som bola v najlepšej škole akej som mohla byť a Vy ste boli triedna s citom a rozumom pre tie decká ktoré ste mali. To ze na Vás nikdy nezabudnem je jasne. Veď to bol kus môjho krátkeho života. Ale úprimne Vám poviem. Boli ste ta najlepšia zena ktorá nás učila životu akú sme mohli mať. Naschvál nehovorím učiteľka a škola. Lebo ste nás pripravovali do života joj jak vás lubim Pani učiteľka. Ďakujem za všetko. Aj vďaka Vám ma niečo len tak nezlomí."
Kolega, želám Vám, aby ste aj Vy dostali takéto vyznania od žiakov. Trebárs aj od tých, ktorých ste chceli potrestať zníženými známkami zo správania. Aby ste pocítili to čo ja keď Vám zovrie hrdlo, stlačí hruď a v oku sa zaleskne slza.
Potom si budete môcť povedať, že Vaša práca mala zmysel.
REAKCIA:
Zjavne chcete naznačiť, že ak sa ja nepreukážem podobným listom od nejakého žiaka, tak sa Vám nemôžem ani zďaleka rovnať, alebo povedať, že moja práca učiteľa má, alebo mala zmysel. Dovolím si ale k tomu aspoň povedať, že máte veľmi zúžený pohľad. A ak aj po toľkých rokoch praxe, ktoré máte za sebou, trváte na tom, že všetky stupne známok zo správania, okrem jednotiek, predstavujú tresty, tak problém je hlbší. A je otázne, prečo vlastne ste nikdy nenavrhli zmenu príslušnej právnej normy v tom zmysle, aby žiaci mohli dostávať zo správania iba jednotky. Možno by potom nebolo od veci zrušiť aj pokuty za porušovanie predpisov cestnej premávky atď. atď. a namiesto toho začať len prevychovávať všetkých tých, čo porušujú predpisy a zákony rôzneho druhu.
Ja naozaj neviem, kde človek, nehovoriac ešte o učiteľke s veľkým U, môže chodiť po takéto nápady.
P.S.:
Pôvodne som v tomto článku chcel reagovať aj na tie 3 body sťažnosti (ktoré pani riaditeľka vyhodnotila ako opodstatnené a ako menej závažné porušenia pracovnej disciplíny) z celkovo z 20 bodov z celkovo 2 sťažností, ktoré na mňa boli za 4 roky práce na ZŠ Dudova podané. Tento článok by sa tým ale neúmerne natiahol. Vyjadrím sa k nim v nejakom článku.
Marcel Burkert
