Na dosiahnutie svojich cieľov a upevnenia moci vo vlastnej krajine sa neštíti zneužívať súčasné predsedníctvo Maďarska v Rade Európskej únie. Svojej role sa ujal veľmi aktívne a viditeľne - už takmer každý zabudol na okopírované heslo: „Urobme Európu opäť skvelou!"
Orbán sa okamžite chopil toho, čo mu v jeho dlhoročnej úspešnej politickej kariére ide najlepšie - oportunisticky sa menoval za jediného posla mieru v Európe.
Výsledkom jeho spanilej jazdy (Kyjev-Moskva) je znechutenie a rozhorčenie nad konaním autoritatívneho politika, ktorý pre svoj politický zisk neváha obetovať meno Európskej únie a NATO, meno vlastného národa a dokonca ani svoju hrdosť.
Viackrát ponížený Viktor
Všetko sa to začalo návštevou Kyjeva, kde sa stretol s prezidentom krajiny, brániacej sa nevyprovokovanej agresii obrovského suseda. Značne povzbudený a nadopovaný úspechom zosnovania novej platformy v rámci Európskeho parlamentu sebavedome predostrel túžby po nastolení mieru - respektíve akceptovaniu prímeria aj pri obetovaní značnej územnej časti suverénnej krajiny. To, čo v očiach prezidenta Ukrajiny a všetkých ľudí, ktorí konfliktu na Ukrajine vnímajú v omnoho širšom kontexte a rozumejú, že zmrazením konfliktu určite nezabránia jeho opätovnému rozhoreniu, vyvolalo doslova otvorený odpor. Ešte žiaden z politikov sa osobne nestretol s prezidentom napadnutej Ukrajiny a takto priamo mu do očí neodporučil kapituláciu. O čo horšie, že sa jedná o politika, ktorý prichádza na návštevu z pozície reprezentanta Rady Európskej unie a člena NATO, ktoré samotné Rusko otvorene deklaruje za nepriateľa.
Poníženie číslo 1
Omnoho zaujímavejšia však bola reakcia Ruskej federácie. Hovorca Kremľa sa nechal počuť, že „Od tejto cesty nič neočakáva....že maďarský premiér si iba plní svoje povinnosti..." Už tu sa skrýva samotná odpoveď na to, či vie Viktor Orbán priniesť vytúžený mier; mier, ktorý Rusi ani nechcú.Poníženie číslo 2
Viktorovi Orbánovi nestačilo a, aj napriek posmievačnému tónu Kremľa, pokračoval vo svojej „svojvoľnej mierovej misii". Jednalo sa o dosť nečakanú akciu, aj keď niektoré renomované agentúry z prostredia Východnej Európy to naznačovali už pred začiatkom návštevy Kyjeva. Otvorená náruč Vladimíra Putina, ktorý aj túto návštevu dokázal propagandisticky otočiť vo svoj prospech bola pre Viktora Orbána príliš veľkým lákadlom, ktorému nemohol odolať. Tentokrát s jasným postojom Európskej únie a NATO, že Viktor Orbán prezentuje čisto bilaterálne vzťahy, Orbán predostrel túžbu po mieri aj diktátorovi Putinovi.
Odpoveď Putina: „...sme pripravení baviť sa o nuansách mieru (nuansách?!?)...zaujíma nás, čo vravia partneri z Európy...mier nastane, ak sa Ukrajina stiahne a vzdá štyroch oblastí....a potom ešte môžeme otvoriť ďalšie veci smerujúce k mieru....ste jediná krajina Európskej únie, s ktorou sa dá hovoriť..."
Každý príčetný človek, ktorý vie čítať medzi riadkami, vidí, že Rusko jasne povedalo, že mier bude - len ak sa pristúpi na jeho požiadavky. Inak mier nebude - inak ho nechceme! Viktor Orbán dostal odpoveď, ktorú možno ani sám nechcel počuť.
Zhrnuté: „Viktorko, ty náš milý užitočný idiotík. Ďakujeme, že si prišiel. Aj vďaka tebe môžeme zase trošku nakŕmiť našu štedrú propagandu, utvrdiť našich občanov, že robíme dobrú robotu a budujeme mier vo svete. A hlavne, veľká vďaka, že pomáhaš tieto bludy rozširovať vo svojej vlastnej krajine, kde už pomaličky väčšina obyvateľstva vníma Západ ako väčšiu hrozbu. A to, že si to urobil teraz, takto, z funkcie predsedníctva, pomáhaš nám tieto hlúposti šíriť do celej Európskej únie a do celého sveta... A teraz už choď, aby nás niekto neobvinil, že kolaborujeme, keď sa tu tak priateľsky rozprávame s členom nepriateľského NATO. Ale nezabudni, voláme si. Som rád, že máme teba - kamoša na telefóne. Ten Scholz a Macron už nevoláva..."
A my, v mene všetkých občanov Európskej únie, by sme sa tiež chceli Viktorovi poďakovať za kus dobrej roboty. Kedy bude ten mier?
