Asi najvýstižnejšie to pomenoval komentátor Marián Leško, ktorý konštatoval, že situácia je taká jasná, že iba najzatvrdenejší ľudia, ktorí odmietajú realitu, môžu mať ešte nejasnosti v tom, že Putin, a jeho revizionistické poblúznenie, sú jasnou agresiou voči slobodnému štátu. Zomierajú nevinní ľudia, statoční ukrajinskí a často zmätení mladí ruskí chlapci...bombardujú sa mestá s väčšinovou časťou rusky hovoriacich občanov. "Tak sa bojuje za slobodu národnostných menšín, do psej matere!" Rusko sa na pozadí mení na Severnú Kóreu...trpia a trpieť budú aj jeho občania.
Predvčerom som mal ťažkú noc. Bol som v rodnom meste, z ktorého mimochodom odvážajú muníciu na pomoc Ukrajincom, a ťažko som diskutoval. Vraj Dubnica by mohla byť bombardovaná a to sa mnohým "uvedomeným" spoluobčanom nepáči - "No dobré ráno!". O tom, že je to jedno z vojensky strategických miest sa učia už deti na základnej škole. Hej, pachuť vojny je hrozný. Pre mnohých pripomienka studenej vojny. Bohužiaľ, dnes kúsok za hranicami prebieha vojna skutočná a jej vinník je ochotný naďalej rozdúchavať oheň smrti... aj napriek tomu mnohí nevedia, kde je sever...nevedia rozoznať takéto očividné zlo!
Na sny moc neverím, ale v nočnej more spomínanej noci Rusi otrávili našu pitnú vodu. Strhol som sa zo sna dymiacich panelákov a počul som strašný výkrik "NIEEEEEE!" Uff, bol to len sen, ale tak neskutočne živý.
Ráno som, po krátkom poďakovaní Bohu za krásne slnko za oknom, siahol po mobile. Čítam, že tí šialenci si to išli rozdať s jadrovou elektrárňou. Pre niekoho naďalej zmysluplná a organizovaná mierová misia - pre všetkých príčetných jadrový terorizmus, zbúranie všetkých pomyselných a strašných vojnových pravidiel. Ak už teraz niekto nepochopí...!!!
Príbeh ale nekončí. Tento príbeh je smutnou epizódou dejín, ktoré nikto nemá rád. Deti v škole sa často pýtajú, že prečo nikto nezastavil toho Hitlera, toho Stalina... Odpoveď sa hľadá ťažko. Putina tiež nezastaví len tak hocikto. On je totiž dávno neobmedzeným vládcom. Presahuje komunistické maniere...on možno nemá nikoho, kto by sa mu aspoň trošku postavil.
Dnes sa pýtame, čo bude ďalej, kedy a ako to skončí. Podnestersko a s ním celé Moldavsko sú možno na rade; ťažko povedať. Jedno je však isté. Táto vojna je prehrou od začiatku. Je však aj ukážkou neskutočnej "slobody" statočného národa.
Jeden žiak mi povedal, že môžeme pomôcť vecne, pomodliť sa....ale že by sme mali ďalej žiť. Ak totiž spoznáš, čo je skutočné zlo, oslobodí ťa to.
Až vtedy si uvedomíš , aké šťastie máš, keď dnes tráviš čas tak, ako si to predstavuješ a hlavne tráviš ho, s najbližšími, niekde v bezpečí domova.
Neviem, či to dokážu tí, ktorí dnes sedia za počítačom a vypisujú hlúposti o tom, ako za všetko môžu Američania...sú to pre mňa absolútne stratené existencie...dobrovoľné duchovné obete tejto hlúpej vojny. A to obete úplne zbytočné!
