Po dlhých desaťročiach „latentného" konfliktu sa Irán odhodlal k priamej konfrontácii a zo svojho územia zaútočil na štát Izrael. Spustil tak bezprecedentnú špirálu, ktorá má potenciál prepuknúť do extrémneho vojnového konfliktu. Všetko to však začalo 7. októbra 2023 - beštiálnym útokom islamistických fanatikov z hnutia Hamas.
Dve desaťročia šialenej podpory svojich „proxy armád" neprinieslo požadované ovocie. Irán zrejme očakával, že zasiahne Izrael do Achillovej päty. Evidentne nepočítal s tým, že značne zdecimovaná domáca politická scéna sa dokáže zjednotiť. Podcenil odhodlanie Izraelčanov, ktorí od prvého dňa existencie svojho štátu bojujú o prežitie. Pud sebazáchovy totiž dokáže prekonať všetky politické prekážky a udržať aj tak nesmierne krehkú šiestu vládu Benjamina Netanjahua.
Treba však poznamenať, že Izraelčania aj napriek tomu otvorene kriticky pristupujú k mnohým elementom koalície, ktorej členom sú aj extrémistické zoskupenia. Rovnako kriticky vnímajú snahu premiéra o očistenie svojho mena a zabezpečenia si beztrestnosti (analógia so Slovenskom).
Tu vôbec nejde o Palestíncov
Zástupný problém, nesmierne komplikovaný a ťažko riešiteľný vzťah, ktorý Irán využil na útok voči Izraelu. Útok prišiel skrze spriaznené hnutia, ktoré by inak predstavovali problém aj pre samotný Irán. Náboženské rozkoly v moslimskom svete, tak veľmi podobné katolícko-protestantským konfliktom v histórii Európy, sú markantné. Zbližovanie Izraela s moslimským svetom, konkrétne s Jordánskom, Egyptom, Saudskou Arábiou a inými, predstavuje pre Irán absolútnu katastrofu! Irán, ktorého štátnou doktrínou je „smrť Amerike a zničenie Izraelu", sa snaží vystupovať ako jediný legitímny ochranca moslimského sveta na Blízkom Východe.
Zbližovaním a normalizáciou vzťahov Izraela s inými moslimskými krajinami je tak absolútne neprijateľné. Preto sa izraelsko-palestínsky konflikt ukázal ako cesta k vytvoreniu oveľa rozsiahlejšieho konfliktu - s cieľom zničenia štátu Izrael.
Irán navyše prežíva svoju vlastnú krízu, ktorá je na jednej strane dôsledkom straty vplyvu na ostatné moslimské krajiny a na druhej strane čelí vnútornému napätiu mnohých občanov, ktorí túžia po zbúraní režimu náboženskej totality.
Vojna by tak síce mohla byť stmeľujúcim faktorom, rovnako ako v prípade Ruskej federácie. Na druhej strane by mohla byť rozbuškou vnútornej destabilizácie.
Ukrajina a falošné predstavy o skutočnom ZLE
Bez miešania jabĺk s hruškami sa dá tvrdiť, že aj tento konflikt súvisí so situáciou na našich východných hraniciach. Režimy, ktoré cítia, že prekračovanie červených hraníc je dovolené, sú povzbudené a navzájom aj spolupracujú. Aj keď sa hovorí, že „po vojne je každý generál", toto porekadlo neplatí. Neexistuje žiadne po vojne, práve naopak. V Európe - na našich hraniciach - zúri najkrvavejší konflikt od druhej svetovej vojny a mnohí lídri majú problém pochopiť, čo treba robiť. Pomoc Ukrajine nie je dostatočná a dostatočná nebola už ani v roku 2014. Nečinnosť, snaha ospravedlniť činy agresora, túžba vyjednávať s iracionálnymi hráčmi, snahy o rokovania o mieri s niekým, kto mier vôbec nechce pripustiť...všetko prepletené so spoločnosťou otupenou hybridnými útokmi a nekritickým preberaním informácií zo sociálnych sietí... Mnohí pochodujú ulicami a ospevujú barbarské činy teroristov, mysliac si, že bojujú za lepší svet. Častokrát sme svedkami šialených „koalícií", kedy sa na jednej strane stretajú fanatickí progresívci a radikálnymi islamistami. A tí prví si myslia, že sú to ich priatelia... Aj takúto podobu má ľudská naivita 21. storočia.
loading...
...
Dnešný spojenecký zásah, ktorý zničil 99 percent prilietajúcich dronov a rakiet však ukázal, že pred agresorom nemôžeš ustupovať. Oficiálne vyhlásenie Iránu o tom, že už nemá záujem viac eskalovať konflikt, svedčí o strachu. Izrael však zrejme odpovie... Kocky boli hodené.
Nie, po vojne nikto nie je generál, pretože tá vojna zúri a každým dňom eskaluje - a to v mnohých kútoch sveta a rovnako na námestiach miest Západnej Európy alebo na univerzitách v Spojených štátoch.
Je načase, uvedomiť si, že toto je realita - Blízky Východ je na pokraji obrovskej katastrofy. A tá sa nás bytostne dotýka. Je načase, prestať živiť romantické predstavy o terorizme, diktatúrach a totalite.
A aj keď svet vôbec nie je čiernobiely, predsa sa vždy, na základe skutočných faktov, dá pochopiť, čo je ZLO.
Nikto z nás by totiž nechcel žiť v krajine, kde je človek len obyčajným číslom.
loading...
...
