Písal sa rok 2017 a Slovensku vládol absurdný koaličný trojlístok: SMER-SNS-Most-Híd. Razom sa školským prostredím začala šíriť megakauza pochybného prerozdeľovania eurofondov. Ako to už býva pri finančných kauzách na Slovensku tradíciou, ministerstvo školstva mala pod palcom strana SNS, v osobe ministra školstva Petra Plavčana. Na stranu SNS začal byť vyvíjaný enormný tlak, nakoľko reálne hrozilo naštrbenie dôvery medzi Slovenskom a Európskou úniou. Predseda SNS však odmietal ustúpiť. Situáciu bagatelizoval a preniesol do emočnej roviny.
Urazený Danko
Po vyjadreniach o narúšaní koaličnej dohody, o útokoch na samotnú stranu SNS a iných vyjadreniach, ktoré mali prekryť skutočný problém a ktorými predseda SNS reagoval na tlak vyvíjaný smerom k odvolaniu svojho ministra, prišiel Danko s radikálnym riešením. V čase uhorkovej sezóny a letných dovoleniek vypovedal koaličnú zmluvu. Spustil tak následne paniku a lavínu zdĺhavých vyjednávaní, mnohých tlačoviek a vyjadrení, pri ktorých Béla Bugár prevzal rolu akéhosi mediátora. Konečné slovo však viselo na „šéfovi", ktorý hneď od začiatku naznačil, že pre túto kauzu nemieni pristúpiť na vydieranie. Výsledkom bolo ultimátum a následná demisia Petra Plavčana z postu ministerstva školstva s dodatkom, že ministerstvo naďalej ostane v právomoci SNS. Dočasne jeho miesto obsadila Gabriela Matečná, ktorá na určitý čas viedla dve ministerstvá simultánne.
Víťaz Danko?
V danej situácii sa javilo, že Andrej Danko značne prestrelil a šiel boja s klapkami na očiach. Evidentne bol ponížený, nevybojoval žiadnu zmenu koaličnej zmluvy, minister sa nakoniec stiahol sám. S odstupom času však bolo jasné, že Danko svojím krokom, okrem značných volebných preferencií, nestratil absolútne nič. Kauza Plavčan odišla do stratena a SNS si mohla nad obrovským škandálom, pri ktorom by v normálnej krajine padla vláda a politicky končili zodpovední ľudia, umyť ruky. Nezodpovedanou zostáva aj otázka, prečo sa samotný Danko neodhodlal k výmene svojho ministra;, k čomu bol potrebný ten koaličný humbuk. Nevieme a nikdy sa už zrejme nepreukáže, do akej miery Danko mal-nemal kontrolu nad svojím vlastným ministrom. Chobotnica, ktorej chápadlá mali byť napojené na vplyvné skupiny a oligarchov, zrejme nadobro uhynula. Jej tieň pri Dankovi rovnako zanikol - krátka pamäť.
Jedno je však isté - vláda a aj Dankova SNS to ustáli.
Urazený Danko v roku 2024
Prešlo presne 7 rokov a Slovensko v niečom zažíva deja-vu. Namosúrený Danko, ktorý nedokáže skrývať svoju averziu voči strane Hlas, búši do koaličného zámku, snaží sa rozbiť pomyselnú pokladnicu, ktorá pre SMER a Hlas predstavuje zaručenie beztrestnosti....pre SNS akosi nič neostáva. Dankov hlad nenasýtilo ani zbytočné ministerstvo športu, ani stolička podpredsedu parlamentu. Šéf SNS je dozaista znepokojený klesajúci preferenciami, nakoľko jeho voličov vysáva SMER a mimo parlamentu driemajúca Republika. Danko si je vedomý, že nemá situáciu pevne v rukách. Témy, ktorými by mohol brojiť mu prevzali koaliční partneri (ak SMER a Hlas berieme ako jeden subjekt). Danko by sa najradšej videl v aktívnom „dvojzáprahu". Na ten však mentálne, ale hlavne politicky nemá. Nemá totiž kontrolu ani nad vlastným poslaneckým klubom, ktorý sa ani nedá brať ako strana SNS. Nad hlavou mu rovnako visí Damoklov meč, v podobe ministerky Šimkovičovej, ktorej kariéra by sa v prípade, že by sa spoločnosť ešte viac vzoprela, obzvlášť pod vedením hercov a kultúrnej obce, veľmi rýchlo skončila.
Ťažko vidieť do Dankovej hlavy. Jedno je však isté. Rozohráva hry, ktorými buď zúfalo hľadá spôsoby, akými byť na očiach (preto aj snaha o miesto predsedu NR SR) alebo v pozadí prebiehajú kauzy, o ktorých ešte ani netušíme. Možno sa jedná len skutočnú nevraživosť voči strane Hlas, najmä v osobe prezidenta, ktorý prezidentom ani nechcel byť. Ďalším motívom môže byť aj odsúhlasenie zvyšovania daní, čo je pre Danka ponížením - veď len nedávno sa nechal počuť, že on kašle na celý deficit! V tejto súvislosti vyšiel ako úplný magor.
Až čas ukáže, či táto hra bude pre Andreja Danka víťazná. Každopádne je to ďalší dôkaz o tom, že vládna koalícia „skutočne rieši" problémy obyčajných ľudí.
