Písať o skupinách ľavicových extrémistoch, ktorí v čase, kedy je na spadnutie dohoda o zakotvení nového spolunažívania v mieri na Blízkom východe, je takmer až žalostným príkladom úpadku časti novodobej spoločnosti. O čo viac toto šialenstvo dopĺňa skutočnosť, že po dlhých mesiacoch stíchol hukot zbraní a dnes sa, po rokoch strávených niekde v gazanských tuneloch, mohli dvadsiati rukojemníci zvítať so svojimi rodinami.
Áno, v rovnakom čase, kedy civilizovaný svet a dokonca aj krajiny, ktoré ešte prednedávnom viedli krvavé konflikty na zničenie Izraela pozerajú s nádejou na nadchádzajúce vyjednávania, keď vetrom vanie výzva na zmierenie a k mierovému stolu sa pozýva aj zločinecký iránsky režim, po mestách Európy a iných kontinentov sa ozývajú slová sklamania, prehlušované sloganmi na pokračovanie v nenávisti. Je to skutočne surreálny svet, kedy sa túžba po mieri zamieňa s výzvami na zabíjanie, kde hnutia, ktoré hlásali zastavenie bojov, zabíjania nevinných, „genocídu a hladomor" smútia a prezentujú hnev, keď zabíjanie ustane... Človeku sa až zastavuje rozum nad toľkou hlúposťou, zlobou alebo totálne slepou naivitou...
Izrael zastavil boje a Gaza sa ponorila do rozpakov. Medzi sebou začali bojovať znepriatelené gangy. Situácia je neprehľadná, ale to len dokazuje komplexnosť problému, ktorý šialenci v uliciach Západného sveta totálne ignorujú.
Dnes je však, aj napriek vyššie spomenutému, deň na oslavu života a veľmi opatrný optimizmus. Cesta k mieru je ešte len na svojom začiatku a nebude vôbec ľahká. Radosť už dnes vystriedali správy o tom, že teroristi z Hamasu nedokážu hneď vydať telá mŕtvych (určite aj umučených, utýraných a zhanobených) rukojemníkov. Po rannej radosti nastalo prvé porušenie krehkých ústnych dohôd...
Civilizovaný svet však naďalej chce mier. Mier však znamená odložiť vrytú nenávisť - a to je jeden z najťažších životných krokov - aj pre ľudí, ktorí sa nenarodili do chorého sveta sfanatizovaných hrdlorezov, pre ktorých ľudský život nemá vôbec žiadnu hodnotu...
