Čo si o tom máme myslieť? Zrejme slová, ktorá boli vyústením ďalšej z radu emotívnych tlačových konferencií ministra vnútra. Ale dobre, to už nechajme tak. Situácia ohľadom domu, ktorý patrí Petrovi Náhlikovi a ktorý nejakým spôsobom využíva budúci prezident Slovenskej republiky, je v kontexte napätej situácie posledných týždňov tým najmenej podstatným, čo môže našu spoločnosť trápiť. Oveľa horším problémom je spôsob, akým sa niektorí členovia politických špičiek snažia prispieť k zmierneniu vyhrotenej spoločenskej atmosféry.
Priznám sa, že každý normálny človek, ako to povedal aj samotný minister vnútra, nedokáže uveriť vlastným očiam, že niekto len tak z hry a zo srandy naštartuje auto, posadí synčeka v kukle a nechá ho s atrapou pištole mieriť na dom, ktorý je po drobnohľadom policajných jednotiek. Toto samotné len potvrdzuje, že zo Slovenska sa skutočne stáva krajina možného nemožného. Bez ohľadu na motívy, to súdny človek nedokáže pochopiť.
Nedokážem však pochopiť ani to, že minister vnútra, z tak extrémne exponovanej pozície súčasných dní, vysiela dvojité signály.
Na jednej strane správne vyzýva k uzmierovaniu a sebareflexii, a to všetkých častí spoločnosti - počnúc od nás ako jednotlivcov, a na druhej strane drží banner, ktorým neustále ukazuje prstom na opozíciu, „nepriateľské médiá" a v podstate na každého jednotlivca, ktorý by chcel vyjadriť kritický postoj; napríklad aj aplikovaním základného politického práva - práva na pokojný protest. Na dnešnej tlačovej konferencii, ktorej témou bolo práve absurdné počínanie a zbytočné „dráždenie" polície a ohrozenie bezpečnosti, aj neplnoletého dieťaťa, nebolo za potreby chváliť sa a prezentovať prieskum (pochybný a neskutočne absurdný prieskum), v ktorom údajne väčšina Slovenska jasne vie pomenovať, čo prispelo k napätej spoločenskej situácii. A aj napriek tomu, že sa minister vnútra snažil poopraviť svoje myšlienkové premisy, (ne)priamo medzi riadkami naznačil, že práve opozícia, „nepriateľské médiá" a protivládne protesty sú príčinou tohto všetkého.
Nuž, aj takúto podobu má snaha o zmierovanie. Keďže poznám množstvo ľudí z „obidvoch" názorových prúdov, ktoré na Slovensku rezonujú, táto tlačová konferencia k zmierovaniu neprispela ani zďaleka... Či to tak malo byť alebo sa to človeku, ktorý denne pracuje s ľuďmi iba zdá, to už nechám na posúdenie iných a radšej sa idem pomodliť tú modlitbu za Slovensko....
