A robia tak s radosťou, pretože ich nástrojom je vnášanie rozdelenia do spoločnosti. Neurobili tak (po)prvýkrát a ani zďaleka to nebolo naposledy. Každý deň totiž spoločnosť smradia smrteľným jedom prekrúcania, lží a poloprávd, s cieľom stavať proti sebe občanov - všetko v mene známeho citátu: „Rozdeľuj a panuj!"
Tí istí politici a reprezentanti štátu sa preto chopili svojej šance aj v prípade odmietnutia podania ruky gratulujúcemu prezidentovi, ktorého dôvod mladý študent patrične vysvetlil. Môžeme si tom myslieť hocičo, s gestom súhlasiť alebo nesúhlasiť...možno by sme si vedeli predstaviť, že študent sa mal zachovať inak...možno stačila aj ukrajinská stužka na hrudi... Všetky tieto úvahy sú úplne zbytočné. Svoje konanie, ktoré bolo logicky a bez zbytočných emócií, zdôvodnené, bolo slobodným rozhodnutím mladého, podotýkam dospelého, človeka. Ak si niekto, ako napríklad terajší premiér, myslí, že takéto konanie sa nedá rešpektovať, treba sa pozrieť na reakciu samotného aktéra, ktorý bol danou situáciou ponížený. Samotný prezident totiž povedal, že konanie študenta rešpektuje. Aj keď jedným dychom dodal, že študent sa chcel len zviditeľniť, čo aj sám prezident veľmi dobre vie, že zrejme nebolo primárnym cieľom úspešného riešiteľa matematickej súťaže, jeho rozhodnutie prijal. Úsmevnosť dotvára aj samotná skutočnosť, že samotný prezident údajne vôbec nemal byť účastníkom odovzdávania ocenení a sám prišiel zviditeľniť seba.
Prezident Pellegrini, aj napriek tomu, že všetko, čo v obhajobe svojho počínania spomenul samotný študent, je pravdou...určite vníma napätie, ktoré spoločnosťou rezonuje. Určite mu, aj napriek smutnej servilnosti, nebolo sympatické, ak politici súčasnej vlády častovali prezidentku Čaputovú (a ženu) vulgárnymi nadávkami alebo keď sa z jeho (údajnej) sexuálnej orientácie vysmieval politik, ktorý ho donútil stať sa prezidentom. Prezidentom sa však napokon stal a že sa ním stal vďaka primitívnemu hraniu na najnižšie ľudské pudy, navždy zostane čiernou škvrnou na jeho prezidentskej štandarde.
Možno je to iba mojím slepým želaním, ale z reakcie Pellegriniho vidím aj kvázi uznanie študentovi. Samotný Peter Pellegrini totiž neraz zažil úplné poníženie zo strany predsedu Smeru a nikdy nebol dostatočne silný (alebo jednoducho pre isté dôvody nemohol) vyjadriť väčší nesúhlas a odpor s jeho konaním. To sa koniec koncov prejavilo aj v reakcii Róberta Fica, ktorý Pellegrini za prejavenie istej miery rešpektu totálne zvozil. Už druhýkrát v tomto týždni tak dostal od Fica, pred celou verejnosťou, facku mokrou rukavicou...
Vlna falošného moralizovania, ktoré zaznieva z úst tých, ktorý prezidentku označovali za „ľahkú ženu" a tých, ktorí sa často nestránia využívania primitívnych a vulgárnych pomenovaní, ukazovania nemravných gest a podobne, je už len nechutnou čerešničkou na torte farizejstva. Ich ovocím je šírenie ďalšej nenávisti voči mladým generáciám, ktoré už niekedy s ťažkosťami zvládajú život na Slovensku - často aj vo svojich vlastných rodinách. Marián Leško kedysi v dokumente „Mečiar" povedal želanie, aby Slovensko už nikdy nebolo tak polarizované, ako tomu bolo v 90.tych rokoch. Tento „teror" slepých obdivovateľov a politikmi zmanipulovaných chudákov, ktorí často už nevedia sami za seba ani myslieť, spomínaný antagonizmus prekonal. A ak sa nespamätáme, tak sme, bohužiaľ, len niekde na začiatku...
