Prezident sa už raz neúspešne pokúšal o zvolanie okrúhleho stola, s cieľom zmierenia politických rivalov a pokoja v spoločnosti. Nepodarilo sa. Nasledovalo ešte väčšie napätie....zastrašovanie, šírenie konšpirácií a bludov. Prezident to však nevzdáva a zvoláva opäť. Cieľom je tentokrát navodiť dojem, že sa vôbec nič zlé nedeje...že Slovenská republika len suverénne zastáva „politiku štyroch svetových strán na východ". Všetko navyše v čase, kedy vláda stráca parlamentnú väčšinu.
Premenlivý Pellegrini
Hlava Slovenskej republiky sa v poslednom čase prezentuje častou zmenou rétoriky, ktorá čoraz viac pripomína súčasné bláznivé počasie. Na jednej strane sa snaží navodiť dojem, že nesúhlasí s agresívnou politikou terajšej vládnej garnitúry a hneď vzápätí jej kryje chrbát ostrými vyhláseniami na adresu jej rebelujúcich členov. Hrať takéto divadlo je určite náročné a aj keď je situácia, aspoň podľa slov vyhodeného člena strany Hlas, možno vážnejšia ako sa zdá, prezident v tejto tragikomédii naďalej pokračuje. Najnovšie vyzval predsedov všetkých parlamentných strán k zmierlivému podebatovaniu o zahraničnej orientácii Slovenskej republiky. Všetko aj napriek skutočnosti, že ešte 8. januára považoval danú tému za absolútne bezpredmetnú. Za 20 dní sa však toho udialo dosť veľa. Pellegrini musí zrejme opäť kryť chrbát.
Protesty ako veľký strašiak
Keďže však celospoločenský vietor nabral nový smer a hlavne intenzitu a ulice miest sa zaplnili spôsobom, akého sme neboli svedkom od revolúcie v roku 1989, bolo potrebné zmeniť aj rétoriku. V prípade súčasného prezidenta sa v takom prípade jedná o nahodenie vážneho a ľudského „kukuča", s cieľom zahrania na city - veď kto by netúžil po celospoločenskom zmieri?! Vidina ďalších protestov, prípadne s ešte väčšou účasťou, je pre Pellegriniho a hlavne pre Fica nepríjemnou predstavou, evokujúcou koniec. V kontexte súčasnosti je však rovnako dôkazom vlastného zlyhania, ktoré má byť následkom nesprávneho výberu „lojálnych" straníkov (u Pellegriniho) a neschopnosti riešenia koaličných vzťahov a reálnych politických problémov krajiny (u Fica).
Niet o čom diskutovať
Zvolávanie okrúhleho stola k ďalšej téme navyše prichádza len pár dní po poplašných oznamoch o ohrození demokracie a možnom štátnom prevrate, údajne podporovanom zahraničnými silami. Evidentne sa zdá, že problém tajomne zanikol čarovným zametením pod koberec. Rovnako čarovným spôsobom má byť navodený dojem, že teraz prišiel ten čas, diskutovať o zahraničnej politike krajiny. Predstavitelia koalície, na čele s „nadstraníckym" prezidentom nepochopili odkaz, ktorý opozícia, a hlavne tisíce občanov, oduševnene prezentovalo minulý piatok na námestiach. Ten odkaz znie: „TU NIET O ČOM DISKUTOVAŤ!!!" Slovenská republika a jej zahraničná politika je pevne zakotvená v západných štruktúrach. Sám, pán prezident, to predsa povedal. Je stanovený v dokumentoch o zahraničnej politike a rovnako aj v zvláštnej deklarácii, ktorá bola v septembri podpísaná prezidentom, premiérom a neidentifikovateľným „kvázi" predsedom parlamentu. Nie sú to však len písmená a zmluvy, ktoré Slovensko zaraďujú medzi rozvinuté krajiny sveta. Je to aj reálny stav, v ktorom je Slovensku zabezpečený relatívny blahobyt, investície, rozvoj infraštruktúry miest a obcí, sloboda pohybu, štúdia, práce v zahraničí... Čo je však najdôležitejšie, je to priestor vojenskej bezpečnosti, ktorú si tak malá krajina nikdy nedokáže zabezpečiť vlastnými silami.
Reakcia opozície bude asi podobná. Po skúsenostiach s prezidentom Pellegrinim a najmä po škandalóznych vyjadreniach bývalého člena jeho strany, je nadmieru jasné, že samotná úprimnosť daného počinu bude spochybnená. Vôbec to však nebude z dôvodu toho, že jeden z predsedov parlamentnej strany neuznáva okrúhle stoly...
