Ak by sme však v kontexte turbulentných udalostí dnešného sveta chceli operovať výlučne pojmom „vyšinutý politik alebo líder", tak tých kandidátov na kazajku by sme dozaista našli nespočet. Nuž, história prežíva naozaj svoje krušné chvíle, kde sa šialenci chovajú ako lovci trofejí a veci, ktoré by ešte pred niekoľkými rokmi (v demokratických krajinách) pôsobili nenormálne a nemorálne sa stávajú normami. Nuž, zvykajme si. Oblasť medzinárodného práva nie je výnimkou. Nie že by tomu boli niekedy v histórii ľudstva inak, ale po druhej svetovej vojne sme predsa len vnímali náznaky toho (aspoň u nás v Európe), že nový svetový poriadok, založený na spolupráci a vzájomnom rešpekte, sa stal víťazstvom civilizácie. Síce celý zvyšok sa zmietal v konfliktoch, Európa bola viac-menej chránená, až do roku 2014, kedy celý civilizovaný svet zavrel oči pred blatantným porušením medzinárodného práva; Putinovou anexiou Krymu.
Dosť už ale bolo filozofovania. USA, na čele s excentrickým narcisom, urobila to, čím sa dlhodobo primitívnemu lídrovi schátranej krajiny priamo vyhrážala. Prišla si po neho, obvinila ho, obžaluje ho a asi aj odsúdi na dlhé roky v niektorom z amerických nápravných zariadení. Taký je skutok. Nicolás Maduro, ktorý sa naozaj nedá pomenovať inak, ako úspešný šplhač po karieristickom rebríčku, lojálny „politruk" a očividne aj človek s nie veľmi vysokým IQ (súdiac podľa jeho vystupovania, videí, vyhlásení, činov), dostal to, o čo so si roky koledoval. Bol v nemilosti domácich a rovnako aj Spojených štátov, kam posielal cez svoj Kartel sĺnk tony kokaínu... Čo je však hlavné, či už ako zvolený (neskôr aj sfalšovaný) líder, predtým ako verný straník, dopomohol k tomu, aby sa krajina s najväčšími zásobami ropy zmietala v enormnej ekonomickej kríze, s infláciou presahujúcou 800 percent. Žalostné množstvo vyvážanej ropy nenapĺňalo predstavy (kapsy) USA. Čo je však pre Madura horšie (alebo vďakabohu lepšie), vplyv Venezuely, ako politického spojenca Ruska, tiež nebol dostatočný na to, aby uspokojil svojich partnerov (Rusko, Irán, Čínu...). Tu sa črtá ešte jedna, podstatnejšie lepšia dobrá správa - tieto zločinecké režimy stratili strategického spojenca a Rusko opäť značne oslabilo svoj geopolitický vplyv.
A tak prišli USA, zhabali Madura a naznačili Venezuele, že odteraz sa bude hrať podľa amerických pravidiel. S Trumpových vyhlásení vyplýva, že lídri Venezuely to musia pochopiť. Ani slovo o demokratickej opozícii - to naznačuje jediné - karty sú už dávno rozdané. Nikto nevie, čo bude ďalej, ale jedno je stopecentne isté - s Madurom na čele sa hrať nedali... Zostáva sa nám len modliť, že tí chudáci Venezuelčania budú mať aspoň o niečo lepší život.
