"Hej, závisť! Už počúvaš? Aj teraz o tebe píšem. Chcem len povedať, že klobúk dole. Tak často s tebou koketujem a stopercentne viem, že nie som sám. Dumal som, že v čom tkvie tvoj úspech, že si tak všadeprítomná a večná. Dovolím si povedať, že ťa vnímam viac ako extrémne množstvo peľových zrniečok na permanentne žltej terase a aute. Priznám sa, že som dlho o tebe nepremýšľal. Nahováral som si, že už viac spolu nemáme do činenia. Pripadal som si tak strašne čistý. Teraz už viem, že to bol len klam. Minule ťa spomínal môj dobrý priateľ. Nechcela si mu dať spať. Túži po dobrej pracovnej príležitosti a pohľad na jeho spolužiakov, ktorí už dobrú pracovnú príležitosť dostali, v ňom vzbudzoval tvoje lákavé emócie. Skončilo to takmer tak, že nachvíľu začal pochybovať o svojich schopnostiach. A že ich má mnoho! Ach, závidím mu niekedy... Auuuuu. Už zas ty?!!!!
Hej, je to logické. Veď som ti chcel niečo povedať. Si tu a stále budeš. Vo väčšej alebo menšej miere, skrytá v rôznych podobách. Raz budeš pozerať očami suseda na susedove auto a očami toho druhého suseda zas na nadané detičky suseda s omnoho menším príjmom. A potom hladne pozrieš na stoly bohatých, ktorí zatúžia po lepšej postave, ktorú si "vyformovali" prejedaním. A potom pozrieš na tú kočku manželku a vyplníš všetky možné predstavy o dokonalom ženskom tele. A že to bude aj k opačnému pohlaviu...tak to je isté. Veď ten manžel je tak pozorný a šarmantný, ach a ten môj len tak obyčajný muž, ktorý ma nadovšetko miluje. Uff a ten krásny dom. Čo by som za to dal. A hneď vzápätí zaklopeš na dvere novostavby s veľkým pozemkom, kde za vysokými múrmi plače žena, zjedovaná upratovaním, neposlušnými deťmi a samotou. Na účte zas niekomu cinkne trojka-štvorka alebo aj niečo vyššie a ty nemáš z čoho zaplatiť nájom. A k tomu ešte prasklo čelné sklo... Nič to, máš voľné poobedie. Môžeš športovať a tráviť ho s deťmi, ale ty aj tak rozmýšľaš nad kamošovou cinknutou trojkou. On zas túži, aby prestal zvoniť telefón a odišiel pracovný stres. A potom staré známe zdravotné problémy. Už len aby odišli. Teraz, keď už konečne vnímaš, čo je skutočná hodnota...
Ale odbočil som "závisť". Už zas nehovorím o tebe, respektíve priamo tebe. To si všetko ty. Chcel by som ťa nájsť. Si všade viditeľná, ale pritom tak často skrytá. Prebúdzaš skryté pudy, balamutíš hlavu. Si plná absurdít a neštítiš sa prijať aj také hnusné podoby, že nútiš ľudí závidieť väzenie, zdravotné problémy alebo aj vojnu!!! Však, aj teraz v tejto ukrajinskej katastrofe!
Neviem, prečo ti vôbec niečo hovorím. Nie je to zas len stratený čas? Priznám sa ti. Vypočul som si nedávno nechtiac veľmi dôverný rozhovor ľudí, ktorí všetci niesli svoje trápenia. A pochopil som, ako už asi milióntykrát! Nikdy neprestaneš, pretože každý z nás nesie v živote nejaké bremeno. A toto bremeno je pre každého iné a čo je najhoršie, je skryté. Potom máš šancu hrať na predstavivosť a ničiť nám život ešte viac.
Ale ja viem, ako s tebou jednať. Viem, čo nemáš rada. A preto ti to znova zopakujem:
prijatie druhého, zhovievavosť, trpezlivosť, pochopenie, skromnosť a hlavne VĎAČNOSŤ!!!
Želám ti závisť krásny deň. Viem, že si silnejšia ako ja. Zo všetkého na svete však túžim bojovať s tebou. Sľubujem, že sa s tebou budem častejšie rozprávať - potom možno pochopíš a pochopím to aj ja, že nie si neporaziteľná!!!"
