Šialená vojna Ruska voči svojmu susedovi prekrýva udalosti, ktoré v moslimskej krajine nemajú obdoby. Zrejúci odpor, ktorý sa v srdciach mladých iránskych generácií skrýval niekoľko dekád, naplno vytryskol. Nevôľa žiť v okovách náboženskej autokracie alebo teokracie, ktorej nie sú v žiadnom prípade cudzie totalitné metódy, je pre slobodne zmýšľajúcich ľudí otroctvom. O čo viac v dnešnom globalizovanom svete. A že to viem z prvej ruky, by vám mohol rozprávať môj dobrý priateľ Matej, ktorý len zázrakom prežil iránske peklo na vlastnej koži.
Včera popoludní prebehla internetom správca z bojiska, kde iránsky samovražedný dron zaútočil na krásnu Odesu. Irán a Rusko držia v medzinárodných vzťahoch za jedno. Ak by sme pred pár rokmi alebo ešte celkom nedávno porovnávali tieto dva režimy, dozaista by nám vyšiel ten iránsky ako horší. Viem, je to veľmi plytké, ale udalosti posledných dní poukazujú na to, že Rusko - hlavne jeho spoločnosť - je na tom horšie, ako sme si len dokázali predstaviť. V istom zmysle možno horšie, ako politická spoločnosť moslimskej diktatúry.
Ulice iránskych miest horia (a to doslovne) zlosťou nad zbytočnou smrťou dievčaťa, ktoré bolo zadržané mravnostnou políciou. Príčiny jej smrti sa rozchádzajú, ale jedno je isté. Iránci sú v uliciach kvôli systému, kde ľudské práva neexistujú. Aký to kontrast k západnému svetu, kde sa ľudskými právami často snažíme označiť hocičo: Bez túžby po kultúrnej dišpute si napríklad predstavte pandémiu a "mentálnych atlétov", či dezolátov, ktorí pre neškodné rúško na tvári, ktoré mohlo pomôcť zabrániť nákaze niekomu, kto by tú chorobu rozdýchaval ťažko, mávali slovenskou ústavou. To, že ani nevedia, čo to je, je už vec druhá... Ale späť k Iránu.... a k Rusku.
V istom zmysle je až fascinujúce, že tak blízko spolupracujúce krajiny prežívajú spoločensko-občiansku krízu v úplne rovnakom čase. Ale ako je vidieť, zatiaľ čo Iránci, ktorým hrozí aj trest smrti, urputne bojujú proti celému systému, mnoho ruských občanov v tichosti odchádza do boja (ako baránky vedené na bitúnok).
Tieto smutné scény, ktoré mi predvčerom priniesli slzy do očí, sú ukážkou toho, ako zle na tom ruská spoločnosť je. V rovnakom duchu mi to vysvetľovala ukrajinská kolegyňa, ktorá má (ako väčšina Ukrajincov) rodinu v Rusku. Hovorila mi o tom, že tam majú ľudia tak vymyté mozgy, že sú doslova občianskymi zombíkmi. Áno, tí ktorí majú všetkých päť pokope a hlavne majú zdroje a možnosti, utekajú. Niektorí možno razom strhli "Z" a prezliekli kabát, iní naozaj zo strachu. Nečudujem sa. Asi by som konal rovnako, keby ma posielajú do mlynčeka na mäso. A tí ďalší, ktorí niečo chceli zmeniť už dávno odišli alebo zmizli alebo sa im niečo stalo.... alebo o nich ani nevieme. Nevieme...
Nevieme, ako sme až doteraz nevedeli. Rusko a jeho spoločnosť je na tom oveľa horšie, ako sme si mysleli. Občianska spoločnosť takmer neexistuje. Statoční Iránci v uliciach sú toho jasným dôkazom.
PS: Článok nechcel uraziť všetkých obyvateľov Ruska. Chcel poukázať na to, že o Rusku už môžeme hovoriť ako o diktatúre, ktorá bola pred očami sveta dokonale ukrytá!
