Sú správy, ktoré vám na čas vyrazia dych a čím je človek starší, tým viac sa stretne s realitou života, života, ktorý verím, je večný svojím spravodlivým spôsobom. Písať o smrti dva dni pred Vianocami, počúvajúc vianočné piesne, by mohlo byť niekoho zvrátené. Vladimír Krčméry, by to však dozaista považoval za ľudské, pretože jeho celý život prekypoval ľudskosťou.
Prvýkrát som o ňom počul dávno predtým, ako sme si len mohli predstaviť celosvetovú pandémiu. Poznal som ho ako človeka viery a Božieho milosrdenstva.
Vtedy nám ako veľký ctiteľ poľskej rehoľníčky svätej Faustíny rozprával o Božom milosrdenstve, ktoré nie je ničím abstraktným a je živé. Je živé vo vzťahu k ľuďom - k biednym, chorým, ale aj tým, ktorí majú hojnosti zdravia a života a predsa potrebujú pomoc a odpustenie. Počúvať to bolo zaujímavé, pútavé a krásne.
Dokonale a naplno sme však mohli pochopiť životný postoj "živého kresťana" v čase neistoty pred a počas pandémie. Predsa len, počuť o chorobách v ďalekej Afrike a Ázii nie je to isté, ako keď podobnú ťažkú krízu a tragédiu zažijeme na vlastnej koži.
Profesor Krčméry, sám tvrdiac, že už tu nemal byť, ale cítil, že Boh ho ešte chcel použiť na konanie dobra. Sám zažil na vlastnej koži nebezpečenstvo a úskalie života, v ktorom človek prijíma a odpúšťa.
Podobne, ako jeho strýko Silvester, prenasledovaný a mučený svedok evanjelia, demokracie a ľudskej slobody, aj on zažil prenasledovanie, vyhrážky, zloby a nakoniec aj útek. Ako však s úsmevom a pokorou poznamenal, na niečo podobné je už zvyknutý od šamanov a jednoduchých ľudí z afrických kmeňov. A Naďalej sa usmieval a odpúšťal a odpúšťal... Nie raz, ani sedemkrát, ale sedemdesiatsedemkrát.
A práve vtedy som aj ja hlbšie pochopil, o čom je skutočné Božie milosrdenstvo. Ako sa denne modlil: "Odpusť mi moje viny, ako ja aj ja odpúšťam mojim vinníkom...", tak chcel priniesť Božie kráľovstvo do sveta, ktorý je tak ťažko zmietaný chorobami tela, vojnami a chorobami chorých myslí a nenávisti.
Profesor Krčméry, ďakujem ti za tento dar, ktorým si mohol byť svedkom lásky, pokory, ľudskej obety. Ako si ty v každom človeku videl samotného Krista, aj v tebe mnohí mohli nájsť dotyk Božej lásky.
Verím, že ten Boží dotyk naplno prežívaš, v najkrajších Vianociach Tvojho života!
