Koniec prvej hodiny sa nezadržateľne blížil a môj žalúdok to nahlas dával najavo. Raňajky som pred prácou nestihol a vidina prestávky vytvárala obraz dokonalej rannej hostiny. Zazvonilo a ja som si to namieril na chodbu. Bol práve jeden z tých dní, kedy učiteľ dosť nestíha - má dozor na chodbe. Našťastie sú naši žiaci a študenti veľmi dobrí spoločníci a vedia vám pekne spríjemniť tieto chvíle "policajtovania" (teda ak sa práve nestane niečo nepríjemné).
Vyťahujem raňajky a teším sa na uspokojenie primárnej potreby. Rožok je ešte teplý a parížsky šalát som nemal pekne dlho. Ach, ako sa len naň teším...
Zalovím hlboko a veľkou lyžicou si vychutnávam prvý nežný dotyk majonézy s kadečím. Razom sa mi však chuťové poháriky premenia na množstvo otáznikov. "Čo je to za chuť? Snaží sa mi snáď predtým skonzumovaná mentolka pokaziť tento gurmánsky zážitok?" Som neistý, prehĺtam prvé sústo a rozhodujem sa, či tomu ešte dám šancu. Zdravý rozum však akosi víťazí, veď opatrnosti nie je nikdy dosť. Hľadám informáciu o dobe spotreby. Na viečku nikde nie je. Musí byť niekde inde. Dvíham plastový obal a zisťujem, že je vytlačená zospodu na prilepenom štítku. Svetlo je akosi nedokonalé, dobre na to nevidím. Nuž, dvíham to nad hlavu, ostrím zrak. Dátum vyzerá byť v poriadku a ja som rád. Keď tu zrazu..."Pán učiteľ, vy si robíte "selfíčko" pred záchodom?" Úprimnosť detí nepozná hraníc. Pribehnú viaceré, zachytili zaujímavú informáciu. Určite sa tešia na pekne vtipnú "storku".
Aké je ale ich sklamanie, keď sa dozvedia fakty. Aj napriek tomu s úsmevom odchádzajú za svojimi povinnosťami. V ten deň sme sa na tom všetci ešte raz poriadne pobavili.
Taký je život. Určite sa to stalo už každému človeku. Život je vtipný a často prináša tie najúžasnejšie momenty - situačný humor, ktorý by nenapísali ani v Hollywoode.
Často si s kamarátom spomínam na situáciu, kedy ma s čokoládou v ruke netrpezlivo čakal pri pokladni. Bol taký netrpezlivý, že si ruku, spolu s čokoládou, nechtiac dal do vrecka. Bol z toho veľký škandál, chceli dokonca volať policajtov. Dnes je tento kamoš trestný sudca.
Podobných príbehov by boli desiatky a stovky. Taký je život a život často nie je taký, aký vyzerá.
Takže pozor, nabudúce, keď zbadáte niečo vtipné a možno aj absurdné, spozornite. Všetko predsa môže byť úplne ale úplne inak, ako si myslíte! Inak sa ľahko môžeme chtiac-nechtiac stať sudcami iných. V dnešnej dobe sociálnych sietí môžeme niekomu aj poriadne znepríjemniť alebo zničiť život.
