A to je asi to najkrajšie, čo učiteľské povolanie môže priniesť - situácie, ktoré nikto nikdy neplánoval...od nepríjemných nehôd až po úsmevné príhody.
No čo sa to vlastne stalo?
Covidová izolácia posunula učiteľské povolanie do inej dimenzie. "Technologický pokrok" často preskočil lineárny rast a exponenciálnymi krokmi sme sa razom ocitli v novom svete. Návratom detí do školy to však neskončilo a mnohé školy, vrátane tej mojej, prešlo aj na takzvané hybridné vzdelávanie. Skupina detí, ktoré boli doma v izolácii, či už pre chorobu alebo pre kontakt s chorým, sa vzdelávali online a zvyšok prezenčne. Spočiatku trošku "psycho", ale myslím, že sme sa s tým veľmi dobre popasovali. V istom zmysle to bola zábava...
No a čo sa to teda vlastne stalo??
Skontroloval som prítomných žiakov a razom som zistil (čo deti hneď hlásili), že niektorých treba pripojiť na hodinu. A tak som, ako vždy, zapol notebook a otvoril MS Teams. Za mnou sa vypínala nová krásna interaktívna tabuľa, ktorá zjavom pripomínala telku. Aká to radosť učiť...
Zapol som kameru a aj tabuľu a zrazu sa učebňou ozval milý detský smiech. Pozerám na seba v obrazovke a snažím sa vypátrať, prečo sa tie malé deťúrence chichúňajú popod fúz.
"Pán učiteľ, ste tam asi miliónkrát!", prezradí mi ten najsmelší. Otočím sa za seba, pozriem na našu novú "telku" a zbadám seba. Pochopil som a vybuchnem smiechom. Do toho deti naplno uvoľnia svoj nahromadený úsmev a celá učebňa sa otriasa humorom. V susednej učebni sa nestíhajú čudovať...ale nás to vôbec netrápi.
Optická ilúzia, fyzika, zaúradovala naplno. Hodina bola razom veselšia. Vysvetlili sme našim online-kamarátom, že prečo sa toľko rehoceme. S chuťou sme sa pustili do práce.
Rovnaká situácia sa zopakovala aj s gymnazistami. A tak som mohol aj v tých - takmer dospelých, objaviť kúsok dieťaťa.
A o tomto je učiteľské povolanie
V obraze sa objavilo množstvo mojich klonov. Bola to len optická ilúzia, ale niekde vo vnútri týmto žijeme dennodenne. Učíme mnoho žiakov a každý z nich je osobnosť. Niekto rád rozpráva, iný radšej píše poznámky a pracuje na cvičeniach. Niekto sa teší zo života a škola je super miesto, iný sa trápi. A to už nehovoríme o puberte, problémoch doma, zdravotných ťažkostiach...všetko toto tvorí neustálu zmenu.
Na obrazovkách boli moje klony, ale učitelia neustále nosia svoje klony niekde vo vnútri. Aby sme boli dobrý pre každého žiaka, o čo sa verím mnohí snažia, musíme byť prítomný raz a pritom v mnohorakých spôsoboch.
Nové výzvy, nové situácie...nateraz žiaci z ťažko skúšanej Ukrajiny. Viem, rovnako ako mnohí moji kolegovia, že výzvy budú prichádzať stále. Niekedy to bolí a obťažuje, ale asi preto máme túto prácu tak radi.
Vďaka ti optická ilúzia. Pomohla si mi pochopiť, že aj keď sa niekedy cítim ako nakrájané mäso, k nášmu povolaniu a poslaniu to asi patrí.
Venované všetkým žiakom! Každý z vás je vzácny originál!
