Starší ľudia sa mladším veľmi často prihovoria aby zahubili ubíjajúci samotu. Mne sa to tiež stáva a vôbec mi to nevadí. Teraz to však bolo iné...všetko s nečakaním klimaxom.
Dobieham na zastávku, ale dvere električky sa mi zavierajú pred nosom. Hrozba silnej búrky visí na vlásku a ja musím počkať na ďalšiu. Spotený a upachtený si sadám a v snahe o zabitie času vyťahujem z vrecka mobil. Vtom prichádza starenka - niečo ukazuje paličkou smerom ku mne. Určite chce pustiť sadnúť. Síce je voľná aj ďalšia lavička v „čakárni", ale neváham - pohnútky starých netreba riešiť. „Možno tam vždy sedí a je to akoby jej miesto", hovorím si a staviam sa. Starenka však paličkou ukazuje naďalej a niečo si mrmle cez štrbavé ústa. Nerozumiem jej a v hlave strácam nervy. „Čo do pekla chce...?!"
Črepy
Prichádza bližšie a na moju otázku ukazuje na črepiny na zemi. „Črepy - niektorí veria, že prinášajú šťastie. VY TOMU VERÍTE?", spýta sa neochvejne. Jej otázka mi prináša rozčarovanie. Predsa si nechcela sadnúť, ani nemrmle starecké blbosti. „Ale prečo sa ma to pýta?", dumám v sekunde. Na tvári mi to vyčaruje úsmev a rozhodne odpovedám: „Nie, neverím tomu. Ja verím v Boha! A črepy prinášajú akurát zranenia nôh a rúk...", odkopávam ich do mierneho bezpečia pod sedačku. Starenka je s mojou odpoveďou spokojná; aspoň tak pôsobí a pokračuje: „Vidíte, ľudia sú ochotní veriť čomukoľvek...", chce rozvíriť filozofickú debatu. Súhlasím s ňou - veď viem, čomu všetkému ľudia veria...
Smrť mladého človeka
Starenka však môj filozofický nádych rýchlo zastavuje. Grandiózne zmení tému. „Tu zahynul mladý chlapec - nevinný. Čo komu urobil? Čím si to zaslúžil?" , ukazuje na kvety pri strome. Už druhýkrát ma dnes starenka zaskočila. Premýšľam, aká má byť moja reakcia. Mám vôbec niečo povedať?
Električka prichádza, starenka aj ja nastupujeme. V očiach sa blyštia slzy. Ja len vravím, že život je krutý. Starenka sedí a ja stojím. Pozerám na ňu. Zotiera si slzy a ešte stále oplakáva neznámeho tínedžera, ktorého tam zrazila električka. Že vraj bol Ukrajinec, stihla mi ešte povedať cestou dverami.
Ostávam v mlčaní a v tichu sa modlím za chalana a za starenku. Život je krutý. Možno aj život tejto starenky, ktorá neverí na to, že črepy prinášajú šťastie...
S úctou venované mladému chlapcovi a staručkej babičke!
