Niečo podobné mi napísal aj bývalý žiak, ktorý pred štyrmi rokmi naplno prepadol fandeniu slovenským hokejistom a hokejbalu. Nevynechal pozeranie žiadneho zápasu, prípravných nevynímajúc. Vyplatilo sa a ja som tak strašne rád - aj za všetkých týchto fanúšikov, ktorí fandia ostošesť, vždy a všade!
Byť fanúšikom slovenského hokeja je totiž neľahkou úlohou. Dávno sú za nami časy, kedy sme s otvorenými ústami pozerali borcov, ktorí sa individuálne mohli rovnať najväčším z najväčších hokejových velikánov. Sledovali sme ich v televízii, ráno vysvietených na teletexte alebo priamo s nami hrali na uliciach Dubnice!
Dnes je doba iná. Máme tiež úspešných rodákov, ale nie je to "zámorská flotila". O to viac teší tento krásny dar!!! Teším sa z neho ako malý chlapec, skáčem a radujem sa, nedokážem na nič iné myslieť. Atmosféra pandemickej doby to síce dosť zrovnala, ale taký je život. Tento dar je naozaj darom aj našej neskutočne rozdelenej krajine... Je to ukážka skromnej a nádhernej spolupráce, tímovej hry, ktorá je vzorom - nielen pre mladých.
Dosť bolo slov, nedokážem písať. Trasú sa mi prsty, preklep v každom slove. Srdce mi ešte stále búši a aj napriek tomu, že som ďaleko od kamarátov a nemôžeme zbúrať celý podnik a budiť všetkých susedov dlho do noci - oslávte to ... ja sa pridávam!
Tento deň si dozaista budeme pamätať až do smrti. Som rád, že sme mnohí mohli byť pri tom.
ĎAKUJEME CHLAPCI !!!!!!!!!!!!
