V posledných dňoch som niekoľkokrát písal o rôznych aspektoch utečeneckej krízy a vzťahu západnej civilizácie a islamu. Pretože som sa dostal do pozície, v ktorej som nikdy byť nechcel (akoby som tých migrantov volal a túžil, aby sem prišli) a pretože sa efekt hodinového blogu začal strácať (pri odpovediach som strávil oveľa viac ako hodinu) rád by som túto tému opustil.
Ale predtým ešte dva blogy, jeden sa týka zhodnotenia diskusie a druhý výsledkov utečeneckej krízy. Ten prvý je tak trochu aj posťažovaním sa. Ako hovorím v úvode nepovažujem sa za priateľa islamu a nepriateľa kresťanov. Na druhej strane nepovažujem za správne miešať problém islamu s problémom utečencov a problémom sociálnej exklúzie moslimského obyvateľstva v Európe. Žiaľ pri každom publikovaní nejakého aspektu problému, ktorý som pociťoval (historický, osobný, či spoločenský) sa na mňa vrhli dravce, ktoré sa chytali každého argumentu a odvádzali neustále diskusiu do „svojich vôd“.
Dúfal som, že vyvolám diskusiu zástancov a odporcov prezentovaných myšlienok. Žiaľ dostal som sa do situácie sám proti všetkým, musel som diskusiu sledovať sám a reagovať na rôznorodé, navzájom protichodné postoje, ktoré mali jediné spoločné – odpor voči utečencom a islamu (v rôznej kombinácii intenzity). V lavírovaní medzi politickými, ideologickými, náboženskými, ekonomickými argumentami som strácal prehľad s kým o čom diskutujem a samozrejme strácal čas potrebou skúmať predchádzajúcu diskusiu a použité argumenty (alebo preudoargumenty).
Neviem, prečo som dostal tak málo podporných argumentov. Pravdu povediac nemyslím si, že tak málo ľudí dokáže sledovať tak vážny problém bez emócií, stihomamov a predsudkov. Bolo by veľmi smutné pre budúcnosť ak spoločenské rozhodovanie bude založené na emociách a je smutné ak tí, čo kritizujú veľmi emocionálne správanie dcéry farára Angely Merkelovej, sami podliehajú čisto emocionálnemu postoju k utečencom, ktorí prenášajú na postoj k islamu (alebo naopak).
Čo ma zaujalo, že týchto diskusií sa nechytili ani priaznivci skupín, ktorí často deklarujú svoje nepriaznivé postavenie v spoločnosti. V priebehu diskusie som sa dozvedel veľmi veľa o tom, ako rozdielne je postavenie ženy v našej spoločnosti oproti islamskej spoločnosti, o tom ako dokážeme rešpektovať práva náboženských menšín a individuálne práva a že naše právo nie je založené na náboženských princípoch.
Niektoré tie vyjadrenia boli niečo ako nahrávky na smeč, ale nikto nesmečoval. Ja určite nebudem, pretože považujem boj za práva homosexuálov za diskriminačné voči ľuďom, ktorí by radi žili v mnohoženstve a mnohomužstve, prípadne v kolektívnom rodičovstve, feminizmus podľa mňa vedie k stupidným predstavám ako je 50 odtieňov bledosivonačernalej alebo k islamu (pokorná žena čakajúca na svojho alfasamca) a scientológia je podobne ako iné cirkevné zhromaždenia veľmi nedokonalý spoločenský útvar.
Ale ...
... bolo by veľmi zaujímavé, keby na zhromaždení proti utečencom nabehla skupina ružových mužíkov s plagátmi a transparentmi „Nie sme ako oni... dávame homosexuálom práva!“ „Naša rodina nie je biblická! Za sobáše osôb rovnakého pohlavia“ „Otec nie je alfasamec – za rodinu s dvomi mamami!“ „Mama nie je otrokyňa – za rodinu s dvomi otcami!“
... bolo by zaujímavé sledovať na rovnakom zhromaždení reakcie na skupinu feninistiek s plagátmi „žena nie je majetkom muža – za zákaz prípony –ová“ „Aj muž môže patriť k žene – za svadobnú príponu –in, -ovej pre mužov“ „Ženy majú právo na reprezentáciu – za kvóty žien vo verejnom živote!“
Bolo by zaujímavé sledovať reakciu odporcov nedemokratického a netolerantného islamu, ak by niekto dal link na petíciu podporujúcu spolužitie osôb rovnakého pohlavia alebo kvóty pre ženy vo verejnom živote. Fakt by ma zaujímalo ako tí ľudia, ktorých moje argumenty pobúrili, nahnevali reagujú v diskusiách o Ukrajine, americkej angažovanosti na blízkom východe, pochodu za život alebo aktivity Vzdoru. Rád by som vedel, či ich zanietenie pre slobodu, demokraciu a kresťanské hodnoty prenášajú aj tam. Nemám však čas skúmať vývoj postojov diskutérov na sme.sk.
Ak som hovoril o malej podpore pre svoj názor, možno jeho zástancovia prišli do rovnakého bodu ako ja a síce k pocitu, že celá diskusia sa točí stále dokola a že vlastne ide o stratu času. Mám malú vieru, že som svojou snahou o racionálnu argumentáciu oboch aspektov problému, teda utečeneckej krízy aj radikalizácie islamu, zasial do duše niektorých diskutérov zrnko pochybnosti o ich viere v čiernobiely svet dobrého západu a zlého islamu.
Aby som na záver zhrnul svoje postoje k uvedeným dvom bodom:
- Nikdy som netvrdil a netvrdím, že islam nemá problém s radikálnym náboženským krídlom a jeho pozíciou v rámci cirkevnej hierarchie! Ale som z hĺbky duše presvedčený, že prevzatie doktríny, podľa ktorej je islam nepriateľské agresívne a spiatočnícke náboženstvo vo svoje podstate v rozpore s modernou civilizáciou, neoslabí radikálne krídlo a radikálny výklad islamu! Naopak domnievam sa, že z veľkou pravdepodobnosťou to povedie k rastu moci radikálnych islamistov so všetkými negatívnymi dôsledkami pre našu spoločnosť (destabilizácia medzinárodných politických a ekonomických vzťahov, rast rizika terorizmu).
- nikdy som netvrdil a netvrdím, že vítam utečencov, považujem ich príchod za dobrú udalosť a prínos pre našu spoločnosť! Ale som z hĺbky duše presvedčený, že návrat pred rok 2015 (2011, 2003, 2001, 1991, 1960 ako sa ozývajú niektoré hlasy) nie je možný bez zrušenia základných princípov západnej demokracie a individuálnej slobody, teda toho, čo kritikom vadí na islame! A taktiež som presvedčený, že „rýchle“ a „jednoduché“ riešenia v prípade utečencov nebudú fungovať a vyvolajú skôr opačnú reakciu a prehĺbenie ako riešenie problému!
Nemienim sa masochisticky utápať v nepriateľstve voči islamu a utečencom v situácií, keď musím vedieť, že toto nepriateľstvo nemôžem premeniť na verejnú politiku bez toho, aby som neohrozil vlastnú spoločnosť, jej hodnotové základy, bezpečnosť a život vlastných detí! Dúfal som, že podnietim diskusiu s tými, čo sú negatívne naladení voči islamu a utečencom o tom, ako dostať z toho zlého čo najviac dobré, ako zabrániť tomu najhoršiemu a aké kroky by sme mohli realizovať pri hľadaní riešenia. Žiaľ návrhov na riešenie, okrem návrhov, o ktorých neúčinnosti som z hĺbky duše presvedčený, som sa nedočkal....
P.S.: žiaľ napadol mi ešte jeden blog, takže možno moje reči budú mať dve pokračovania.
