Čakať u doktora je asi normálne a za posledné roky som si na to zvykol aj ja. A to som zdravý. Posledné dni trávim čas u doktora vďaka dcére, ktorá mala počas lyžovačky úraz a dostala na nohu rakúsku sádru. Po opakovaných vyšetreniach napokon konečný verdikt bol, že máme dať sadru dole a máme začať rehabilitovať.
Radosť, že konečne vieme čo ďalej (pretože zo začiatku nebolo isté, či nebude potrebovať dcéra artroskopiu) nahradilo opäť skepsa po snahe dohodnúť rehabilitáciu. Tá musí byť odporúčaná doktorom a realizovaná v rámci fyzioterapie. Po telefonickej informácii sme zistili, že voľné termíny k doktorovi sú týždeň po tom, ako má dcéra začať s rehabilitáciou. A tak sme zvolili tú "tradičnú" formu čakania. Ako menej dôležitý člen rodiny som vstal o pol šiestej a vybral sa pre časenku, ktorú rozdali o 7.00. Keďže nikto nevedel ako to pôjde vybabil som drobnosti a čakal a počúval ľudí. V susednej čakárni bolo plno, v našej čakárni sme mali časenky a tak sme čakali iba šiesti. Ale medzitým ľudia rozprávali ako čakali na internom, na neurológii, na chirurgii, na .... myslím, že čakali všade, iba sem tam sa objavil názor, že niekde (najčastejšie v súkromnom zdravotníckom zariadení) človek zaplatil a nečakal.
Nemá zmysel hovoriť tu o manažmente a organizácii práce v zdravotníctve alebo o tom, či by sa pri existujúcej kvantite zdravotníckych služieb dalo zabezpečiť aj to, aby ľudia nečakali. Ale na druhej strane ak spočítame hospodárske straty z "čakania" teda dobu, ktorú ľudia neefektívne strávia v čakárňach a u doktorov všeobecne prídeme možno na desiatky tisíc človekohodín. Môžete si čítať, môžete sa rozprávať, môžete facebookovať a chatovať (napríklad ja som si četoval s manželkou, ktorá sedela 2 kreslá odo mňa)..
Ale možno by bolo vhodné využiť tento čas aj efektívne. Spomenul som si na 50 roky a na to ako komunistický väzni lepili obálky. Nie je to činnosť intelektuálne náročná a nie je to niečo čo by človek robil rád 8 hodín. A možno existuje takých činností viacej. Tak mi napadol "podnikateľský" nápad. Čo keby nejaká nezisková organizácia zorganizovala pre ľudí, ktorí čakajú u doktora nejakú zmysluplnú činnosť, ktorej by sa mohli venovať namiesto prázdneho pohľadu do stien. Ich produkty by mohla nezisková organizácia predávať a finančný prínos by mohol ísť na dobrú vec. Pretože som niekoľko krát strávil hodiny čakaním na onkológii a teraz mám za sebou hodiny na rôznych oddeleniach určite by som možnosť niečo robiť považoval za vhodnú alternatívu plytvania času.
Patrím k tým, ktorý dokážu čakanie využiť aj na prácu, ale psychická záťaž takéhoto čakania znižuje efektívnosť mozgovej práce. Aspoň,. že mi zostalo dosť energie a "mozgovej" invencie, aby som dokázala napísať tento blog
