Pôvodne som uvažoval o zverejnení blogu na Silvestra ako takú veselú recesiu. Napokon som text neuložil, takže chvíľu trvalo, kým sa mi podarilo sa k nemu vrátiť.
Mojim trvalým pohľadom je pocit straty v tomto svete. Tá „psychohistória“ je pre mňa záchrana pre, to aby som tento „rasizmus voči histórii“ dokázal akceptovať. To ako sme zahladení do súčasnosti ako sledujeme minulosť súčasnými kritériami a odmietame rešpektovať kontext, v ktorom sa odohrávali, ma fascinuje. Ak sa Bridgeton tvári ako historický príbeh, ale pobehujú v ňom černošskí britskí aristokrati, tak proste je to v rozpore s realitou minulosti. Neboli zlí, preto, že tento „dopustili“ iba rešpektovali stav danej spoločnosti a ani v najsmelejších snoch si nevedeli predstaviť "našu realitu".
Ale ono to má aj tú opačnú rovinu a tej sa teraz budem venovať na príklade významnej osobnosti mesta, kde momentálne pôsobím – Skalice. Dr. Pavel Blaho patrí nielen pre Skalicu medzi významné osobnosti pred a pri vzniku Československého štátu. Patril k skupine intelektuálov, ktoré urobili pre zblíženie českého a slovenského národa obrovskú prácu. Ako by jeho životopis vyzeral „mluvou dnešnej doby“?
Dr. Janko Blaho sa narodil v Skalci a študoval na gymnáziu v Skalici a v Trnave. Ako mnoho jeho rovesníkov pre nedostatočnú úroveň vysokých škôl v Uhorsku sa rozhodol študovať medicínu na blízkej univerzite vo Viedni.
Občiansky aktivista
Počas štúdia sa podieľal na práci občianskeho združenia Tatran, kde sa neskôr stal predsedom. Keďže podľa uhorskej vlády bola činnosť o.z. v rozpore s národnými záujmami uhorského národa dala popud na zastavenie jej činnosti. Blaho založil nové o.z. Národ, v ktorom sa okrem študentov schádzali aj mladí remeselníci a robotníci. Vtedy začal pôsobil ako zahraničný agent, keď ho začali financovať Amerikánsko-slovenské noviny. Neskôr absolvoval študijný a pracovný pobyt v USA. Ďalším krokom v rozpore s národno-štátnymi záujmami jeho domoviny bolo podiel na vzniku občianskeho združenia Československá jednota. Tá nielen podrývala jednotu Uhorského národa, ale vedome organizovala odliv mozgov z Horného Uhorska poskytovaním štipendií na štúdium na českých vysokých školách. Na rozdiel od mnohých iných absolventov zahraničných škôl sa po skončení štúdia sa vrátil do Skalice a otvoril si tam ordináciu, ale pokračoval aj v novinárskej a publikačnej činnosti.
V rámci merchendisingu začal v roku 1898 vydávať ľudový kalendár Nová domová pokladnica. S Vavrom Šrobárom začal vydávať opozičný časopis Hlas, ktorý sa staval proti pasivite Slovenskej národnej strany a presadzoval politický liberalizmus, demokratické práva ľudu a všeobecné volebné právo. Kritizoval konzervativizmus vedenia SNS a podarilo sa mu okolo časopisu sústrediť skupinu mladých národne orientovaných ľudí a celá táto nová generácia slovenských politikov sa podľa časopisu nazývala hlasná generácia. Komunitu sledovateľov sa mu podarilo vytvoriť aj okolo periodík Pokrok a Ľudové noviny, kde pravidelne prezentoval svoje postoje.
Ďalšiu významnú časť jeho angažovanosti tvorila neorganizovaná kultúra, kde pôsobil ako organizátor aj ako fundraiser. Napriek chýbajúcej podpore štátu aj mesta sa mu darilo organizovať divadelné predstavenia skalických ochotníkov, podieľal sa aj na založené spevokolu.
Najväčším úspechom bola výstavba Spolkového domu, ktorý umožnil pôsobenie rôznych organizáciám, ktoré vystupovali proti štátnym záujmom Uhorského kráľovstva. Aj preto pôvodnú koncepcia kolektívnej správy Spolkového domu museli iniciátori zmeniť a pod tlakom štátnych orgánov vytvorili občianske združenie, ktoré zastupovalo záujmy a správu spolkového domu. Napokon sa podarilo napriek nesúhlasu vedenia mesta nielen vybudovať inštitúciu, ale aj rozvinúť jej činnosť napríklad založením múzea, ktorého zbierka ľudovoumeleckých výrobkov reprezentovala šikovnosť miestnych remeselníkov. .
Startupový podnikateľ
Popri lekárskej praxi sa angažoval aj v startupovom podnikaní. Konzutáciami, mentoringom, poradenstvom aj fundraisingom sa podieľal na založení takmer stovky potravných a peňažných družstiev. V roku 1898 založil Gazdovsko-potravný spolok v Skalici, ktorý bol podnetom pre zakladanie podobných spolkov na západnom Slovensku. Podieľal sa aj na vzniku potravného družstva v Gbeloch, Roľníckeho mliekarenského družstva v Skalici. Založil startup Družstvo na nákup a speňaženie ľudového priemyslu, ktoré organizovalo obchod so slovenskými výšivkami.
Okrem podielu na zakladaní startupov pomáhal aj pri fundraisingu napríklad Obchodnej banky v Skalici alebo Roľníckej a priemyselnej banky vo Veľkých Ľevároch. V roku 1920 startup získal zahraničného investora- Michala Bosáka a zmenila sa na Americko-slovenskú banku so sídlom v Bratislave. Blaho potom pôsobil ako predseda alebo podpredseda správnej rady Americko-slovenskej banky až do svojej smrti.
Opozičný politik
Spolu s Milanom Hodžom upozorňoval na význam miestnych zdrojov a zabezpečenie svojbytnosti, stavali sa proti komercionalzácii poľnohospodárstva a postupnému zmenšovaniu významu samostatne hospodáriacich roľníkov. AJ preto sa aktívne podieľal na práci záujmových organizácii, ktoré vystupovali proti štátnej politike založenej na podpore oligarchických štruktúr majiteľov veľkostatkov, organizoval roľnícke zjazdy v Skalici.
Ako zástupca malých roľníkov sa stal členom mestského zastupiteľstva v Skalici, kde zotrvával v opozícii voči vedeniu mesta. Vo volebnom obvode Moravský sv. Ján bol zvolený za poslanca Uhorského snemu, kde pôsobil ako opozičný poslanec. Ako menšinový poslanec nielen zastupoval množstvo nevoličov (nakoľko oprávnenie voliť malo iba asi 7% všetkých obyvateľov) ale aj jeden z mála reprezentantov slovenského národa.
Ako poslanec Uhorského snemu pokračoval v rozvoji protištátnej činnosti. Počas cesty do USA prednášal medzi krajanmi v USA o postavení Slovákov, čím poškodzoval dobré meno Uhorského kráľovstva v zahraničí. Zároveň tak budoval podporu pre prípravu prevratu, ktoré by Slovensko dostalo z Uhorského kráľovstva do spoločného štátu s Čechmi.
Štátny funkcionár
Ako opozičný poslanec Uhorského snemu boj aktívnym účastníkom a signatárom Martinskej deklarácie, ktorou sa nelegálna Slovenská národná rada prihlásila s menšinovou podporou oprávnených voličov na území Slovenska a podpolovičnou podporou obyvateľstva prihlásila k vzniku spoločného štátu – Česko- Slovenska.
Aj preto v novom štáte zastával viaceré funkcie v novo vzniknutých orgánoch a organizáciách, najmä takých ktoré mali blízko k predchádzajúcemu pôsobeniu ako startupista (dozorný výbor Ústredného družstva v Bratisvave) alebo podporvateľ malých poľnohospodárov (predseda Zemedelskej rady). Okrem toho dvakrát obhájil poslanecký mandát a v činnosti podporoval či už vlády, ktoré viedla agrárna strana alebo úradnícku vládu vymenovanú prezidentom Masarykom.
Poučenie do života
Tento životopis si nerobí nárok na historickú správnosť, úplnosť ani na nájdenie 100% paralely medzi súčasným svetom a svetom, ktorý žil Janko Blaho. Niektoré vzťahy, napr. postoj vedenia mesta k občianskej angažovanosti Janka Blaha sú skôr odhadom ako podloženým tvrdením.
Zmyslom bolo niečo iné. Bolo to upozornenie pre ľudí, ktorí sa sťažujú, že podpora nie je, že mesto, štát nedáva dosť prostriedkov na kultúru, občianske združenia, malé a stredné podnikanie.
Musíme sa tešiť, že niečo ako podpora existuje a že žijeme v dobe, kde sa môže slobodne rozvíjať aj umenie, kultúra, podnikanie, spoločenské aktivity, ktoré „nevonia“ každému a možno „nevonia“ väčšine. Nemôžeme to však považovať za samozrejmosť a brať ako povinnosť iných nám na naše „nápady“ prispieť.
A hlavne nesmieme brať nedostatočnú podporu ako zámienku nič nerobiť. Ak niečo chceme robiť a považujeme za správne, tak sa s tým rozlúčiť pri prvom probléme s peniazmi je alibizmus. Ak niečo považujeme za dôležité musíme byť ochotný aj prekonávať prekážky, bojovať s väčšinou a stáť si za svojím názorom. Takisto by sme sa nemali odradiť prekážkami, lebo tie by mali byť skúškou schopnosti prekonať problém a nie stenou pre ďalšiu činnosť.
Ale poučenie z takéhoto životopisu je aj pre tých, ktorí bijú proti „menšinám“, novým myšlienkam, zmenám a novinkám a ktorý sa opierajú o istoty a tradície. Viete, kto bol poslancom za volebný obvod Skalice, viete, kto bol primátorom Skalice v čase, keď tu pôsobil Janko Blaho?
Okrem profesionálov nieto! A to je varovanie. Môžete sa stavať proti zmenám môžete stavať „hrádzu“, ale musíte rešpektovať jednu istotu, ktorú vám garantuje história. Zabudne sa na vás! Pretože história si pamätá iba tých, kto robili niečo iné. Ja viem, že niekedy žiaľ tá novota sa nevyvinula úplne správne a z modernistických prístupov komunistov či fašistov sa to zvrhlo s režimy zodpovedné za milióny životov.
A možno takých hnutí a snáh, ktoré si chceli svoju moc získať takýmto spôsobom boli desiatky. Nikto si ich nepamätá, ale tiež si nikto nepamätá ani osoby, ktoré nás pre nimi „zachránili“! A stavať sa vývoju je stávka na istotu, ale istotu úpadku. Môže byť pomalý a trvať dlho, ale je to jediné, čo môže nastať.
Zdroj: upravené podľa zdrojov z wikipedia.com
