Veľa vecí sa zmenilo odkedy som bol mladý. Vtedy by som bol lenivý! Je však nová doba, takže nie som lenivý, ale trpím syndrómom chronickej únavy. Mám takú chuť vypnúť, že si musím písať na papier, čo dneska chcem urobiť, aby som celý deň iba nestriedal internet s televízorom, novinami a vlastným rozumom ako zdrojmi zábavy.
Za socializmu by som bol asi neangažovaný! Možno aj demotivovaný! Teraz však môžem povedať, že trpím syndrómom vyhorenia. Tí milí mladí ľudia, ktorí nastúpili do semestra aby rozvinuli svoje schopnosti a vedomosti sa postupom času menili na krvilačné šelmy, ktoré kašlú na vedomosti a majú záujem iba o známku a ktoré otravujú v každú dennú a nočnú hodinu. A postupne vás už nedokážu ani rozčúliť, keď ste dali na internet jasné požiadavky a kritéria, čo od študentov chcete a oni si aj tak robia čo chcú. Kašlete na to a máte jedinú myšlienku, ako sa ich zbaviť čo najrýchlejšie!
Mám problémy dokončiť svoje myšlienky v písomnej podobe. Možno by som o sebe začal hovoriť, že som neschopný, v modernej dobe však použijem modernejšie termíny. Môžem sa označiť, že trpím dyslexiou, pretože čítanie mi ide relatívne dosť pomaly a pri spracovaní podkladov je to veľmi obťažujúce. Možno som aj dysgrafik, pretože robím dosť veľa gramatických chýb a preklepov, ktoré nie som celkom schopný odstrániť. A možno mám aj iné čarovné dysfunkcie, ktoré dokážu vysvetliť moje problémy.
Som rád, že sa doba zmenila. Možno by som mal za starých čias pocit vlastnej menejcennosti a musel by som sa naučiť veľa rozprávať o tom koľko pracujem. Teraz to robiť nemusím, stačí sa úspešne zašívať a v dobrej spoločnosti svojich psychických porúch tráviť svoj pracovný čas. Počkať psychických porúch? To akože som vadný, úchylný? Tak to teda nie!
Tak teraz idem spať, ráno vstanem a budem pracovať ako včelička! A na internete si nájdem nejaké cvičenia, ktoré mi pomôžu zabudnúť na svet. Ani moderná doba zo mňa nebude robiť úchyla! A to som už napísal, koľko roboty som včera mal? ;o))))))))))))))))))))))))))))))))))))))
