Sme v skupinkách po troch. Klopem na prvé dvere. „Dobrý deň, dali by ste nám smetný kôš? Nevynesený. My by sme vám ten odpad roztriedili. Papier sa dáva zvlášť, plasty tiež, niečo sa dá kompostovať." Pani na nás pozerá, neverí. Ale smetiak dá. „Ďakujeme!" Ideme triediť. Vysypeme ho na igelit na cestu, porozoberáme, plasty a papier odnášame, zvyšok hádžeme do kontajnera. Ideme od domu k domu. Nikde neveria. V jednom nám dokonca kôš ani nedajú. Vysvetľujeme, že chcem len vytriediť odpad, ukázať ako na to, že je to lepšie pre prírodu. Vlečieme už so sebou slušne naplnené mechy s plastmi a papierom.
Po dvoch hodinách sa stretávame. Všetci, čo sme chodili dedinou. Dávame dokopy roztriedené smeti, odvážame ich k veľkým kontajnerom. A rozprávame sa.
V jednom z domov býval pán, ktorý mal v koši len samé prázdne škatuľky a blistre od liekov. Nič iné. Je chorľavý povedal. Žiadne odpadky z jedál? Nie, ja veľa nejem, dodal.
V dome s troma deťmi, tam sme našli tégliky od jogurtov, papieriky z cukríkov, šupy z pomaranča. Aj keby sme tie deti nevideli, vedeli by sme o nich. Bola tam aj polámaná bábika, ruka už nijakovsky nedrží. Vraj čaká na dievčatko nová, bude mať skoro narodeniny.
Našli sme aj dom, kde nemali v koši skoro nič. Vynášali ste dnes? Nie, ale veď my veľa nepotrebujeme a teda ani nevyhadzujeme, povedala nám babička. Čo sa dá dáme na hnoj a aj týždeň nám trvá, kým tento malý kôš naplníme.
A v ďalšom dome mali kôš plný potrhaných papierov. Asi upratovali v zásuvkách. Neprezerali sme tie útržky, ale predsa sa nedalo nevšimnúť si, že tam boli aj roztrhané staré listy a pohľadnice. To musel byť veľký hnev. Alebo veľké zabudnutie a ľahostajnosť.
O košoch a smetiach sme sa rozprávali dlho. Každý kôš je iný. Nie sú to len smeti. Každý kôš o svojom majiteľovi rozpráva vlastný príbeh. Neverili by sme, čo všetko môže „povedať" pár košov so smetím. Aké tajomstvá skrývajú.
Už je to pár rokov, čo sme robili tento nálet na Varínske smetiaky. Keď idem okolo, občas si spomeniem. Ktovie, či tí ľudia teraz odpad triedia. Možno už na stretnutie s nami zabudli. Ja nie. Tuším by som ešte aj teraz vedel nájsť dom s chorľavým pánom a vyhodenou bábikou.
Fanto - Rastislav Ollé
